
Zvlhnuté oči,
myšlienky lietajúce,
spomienky na minulosť
zapadli na dne,
niekde hlboko v duši.
Neistota, strach
a obavy
vyvolali v nás
silné otrasy.
Búrka lomcuje
v rozháranom srdci,
zvláštny nepokoj
brzdí energiu a aktivity.
Žiadna ľútosť,
samá snaha,
nedostatok sily
a istá nemohúcnosť.
Napovrch sa vyplavili,
samé otázky a otázniky.
Čas letel opreteky,
priniesol mnohé odpovede,
pamäť sa vrátila,
duša sa oslobodila.
Silné emócie,
z očú slzy kanú,
očistili zamorenú dušu,
od ťaživého nánosu.
Pomohlo priateľské rameno
a milé pochopenie,
samota odplávala do diaľky,
porozumenie
a priateľské objatie
utíšilo búrku v duši.