Opar nad krajinou leží,
akoby drak rozprestrel
svoj sivý plášť,
v tráve roztrúsené
perličky rosy,
zdá sa, že princezná
ronila smutné slzy.
V duši sa melanchólia
zrodila,
chlad sa dral pod kožu,
žlto-červené lístie
pod stromami leží,
spod nich huby vykukajú,
krásny farebný plot
šípky a trnky dopĺňajú.
Vzácne plody jesene
sa nám v prírode
samé ponúkajú,
plné košíky
v komôrkach ukladáme,
a pri hodovaní
si na nich pochutnáme.
Víla, čarodejka,
nakrátko rozohnala
sivé chmáry,
slnečné lúče
rozohriali okolie,
svet zjasnel,
bol hneď oveľa krajší,
ožilo všetko živé.
V srdciach sa nám
teplo rozhorelo,
možno vzplanul
nový jesenný cit,
láska k prírode
s láskou k ľuďom
sa opäť spojila.
Ďakujeme každý rok
meniacej sa jeseni,
že prežívame iné,
ale zas a znova,
takmer to isté,
krásne a aj nové,
rozprávkové obdobie.
