Písmo:
A-
|
A+
Jesenné stromy (zdroj: Autorka fotografii: Marta Novotná)
stojí nad našou záhradnou lavičkou,
farebne sa menia jeho zelené šaty,
nádherná, roztancovaná, pestrá jeseň
zhadzuje pomaly jeho bohaté lístie,
konáre ako ruky pomaly vyzlieka,
aby nastúpila na trón panovníčky leta,
v čase svojej aktuálnej vlády.
rukami kopec lístia na zemi rozčer,
malebné ako jesenný vetrík šuštia,
mnohé tajomstvá si navždy uložia,
teplé lúče unikli kdesi do diaľky,
dáždik tu krásu kvapkami pokropí,
keď posledný žltý list strom opúšťa
a nová vládkyňa ju na tróne nahradí.
pripravený na zaslúžený zimný spánok,
aj na teplo, ktoré ho znova poštekli,
rozvité listy sa nanovo rozklebetia,
miesto tvrdej konárovej muziky,
poéziu budeme počuť z jeho koruny,
lebo kolobeh jeho užitočného života
sa ešte dlho, na našu radosť, nezastaví.
