Zimný deň
sa ohlásil,
všetko bolo
biele,
spolu s ním
a so sniežikom,
milá zmena
na svete,
malý zázrak
sa narodil.
Ružovučký
ako kvietok,
papal,
spinkal,
ba i mrnčal
ako macík malý.
Rýchlo rástol,
usmieval sa,
batolil sa,
prvé krôčky
robil,
prvé slová
vyslovoval,
a na kačke
sedel.
Milučký,
pohyblivý,
obsedieť nevedel,
knižku s mamou
čítal,
na píšťalke
pískal,
veršík
si zapamätal.
V parku
behal,
cez preliezku
lozil,
s kamarátmi
šantil,
na trojkolke
sa vozil.
V škôlke,
trojročný,
vôbec
nenariekal,
s kamarátmi
sa hral,
básničky
sa učil,
a aj spinkal.
Prešiel rok,
dva, tri,
aj ten štvrtý,
hodne podrástol
a hovoril často:
“Budem dobre
papať
a budem veľký
ako tato.”
Mame, tatovi
a celej rodine
srdcia láskou
zaplnil,
a ani sa nenazdali,
štvrtý rôčik
jeho života,
sa práve šťastne
naplnil.
/Nášmu vnúčikovi Matúškovi, k jeho štvrtým narodeninám
zo srdca blahoželáme./
Fotografie: PhotoMontager.com
