Pozrieme hore.
To je nádhera!
Všetci strážni anjeli na nebi lampášiky zažali.
Tajomne tmavú lúku osvietili,
hviezdičky na jazero zostúpili.
Je krásne trblietavé.
Akoby práve honosný ples robilo
a nejaké nočné, do striebra odeté víly, hostilo.
Hore nad hlavami sa známe hviezdy a súhvezdia rozprestreli.
Najväčšie naše želanie je,
aby sme krásny obrázok videli.
Aby hviezdy padali
a aby sa nám najväčšie túžby splnili.
Sem-tam sa mihne pohybujúce sa svetielko.
Pomaly sa pohybujú družice alebo rýchlejšie nejaké lietadielko.
Uprostred toho, nad našimi hlavami,
tróni, mesiačik krásny.
Je na stráži.
Celú nočnú oblohu stráži.
Nielen oblohu,
ale celú lúku a jazero s ich obyvateľmi osvieti.
Zdá sa nám, že aj nás chce strážiť,
aby sme mohli krásne sníčky vo sne zažiť.
Pomaly príde veľký čierny mrak
a na oblohe nezostalo, ani jedno svetielko, ani mesiac.
Všetka tá tajomná krása na lúke a jazere
sa razom do tmy pomaly oblečie.
Čierna tma nás pohltí
a chlad a triaška nás z našich snov vyruší.
Nočná rozprávka sa nateraz končí
a nás dovnútra a do postelí vojsť prinúti.
