Písmo:
A-
|
A+
Zo smutného sa stal biely strom, osvietený slnkom a pod ním darček od Mikuláša. Nie je to len o prírode, pocitoch, ale aj o súčasnej spoločnosti a želaniach ľudí. (zdroj: Autorka fotografii a koláže: Marta Novotná)
Smútok a tma srdcia ťažia,
slniečko sa ukrylo,
láska a smiech zanikajú,
akoby sa s ním stratili,
a len občas prikvitnú.
Neprišiel Martin
na snehobielom koni,
skôr maras a voda
na Zemi trónila,
prišla zloba a neláska,
ľuďom clivotu pôsobila.
Svetlo, radosť, spravodlivosť,
pre všetkých ľudí na svete,
pokoj a hojnosť pre každého
k tomu lásku a vernosť,
želáme si všetci svorne.
Vzdávame Ti vďaku,
tam do výšav ďalekých,
vypočul si a chápeš,
nápravu si urobil,
svit prenikol tam z hora,
a potešil si celú Zem.
Mikuláš sa snehom brodil,
odovzdal nám tie dary,
rozžiaril sa náš svet celý,
biely jas nás rozveselil,
zažal oheň v srdciach ľudí,
pre pocit vzájomnej lásky,
tak potrebné
k predvianočnej pohode.
