Zázrak,
semienko vzklíčilo,
príjemné prostredie,
rýchlo rástlo,
dozrelo
v púčik maličký.
Rýchlo sa rozvíja,
poteší rodinu,
jeho zrod potrvá
nejakú hodinu.
Mesiace čakajú,
okvetie vykvitne
v nádhernú kvetinu,
pekne sfarbenú,
ružovučkú,
strapatú,
a milučkú bábiku.
Krikom sa ohlási,
že na svet
prikvitol
mamičke, ockovi,
rodine, priateľom
radosti urobil.
Druhý sa usmieva,
nesmelo pozerá,
Čo je to do domu
za divná návšteva?
Nevie sa rozprávať,
len papá a spinká,
prisatý na mamu
spokojne mľaská.
Ani sa nebije,
ani s ním nesúťaží,
všetci mu hovoria,
že je to jeho
bratček malý.
Bábiku láskajú,
druhý málo žiarli,
Nechápe, hnevá sa,...
Zvykne si, pochopí,
že je z nich
veľká rodina,
ktorá aj jeho
nadovšetko ľúbi.
Najskôr len rozprávka,
ktorú rád počúval,
teraz život skutočný
a on to isto pochopí.
