Stretla som na ulici moju susedu, chorú dôchodkyňu, ktorá si už odžila a odpracovala svoje. Posťažovala sa mi. Syn sa jej rozviedol a aby nebol osud k nemu málo krutý, tak stratil aj zamestnanie. Byt a všetko ostatné nechal bývalej manželke, lebo deti zostali bývať s ňou. Presťahoval sa k mamke. Vraj tak urobil kvôli deťom. Pritom im aj naďalej pomáha ako len môže.
Medzitým si predsa len našiel nejaké miesto, ktoré mu nevyhovovalo a vôbec nekorešpondovalo s jeho vzdelaním, vedomosťami a schopnosťami a plat bol minimálny. Čo mal však robiť, veď žiť musí a k tomu spláca aj nejaké tie pôžičky. Mama mu pomáha ako môže, ale z toho malého dôchodku sa naozaj nedá veľa. Žijú veľmi skromne. Vypočula som ju a ľutovala. Ale, čo s ľútosťou? Pomôcť treba. Sľúbila som, že keď budem vedieť o nejakej lepšej práci, tak dám vedieť. Zatiaľ som však o žiadnej práci nevedela. Jedno som však vedela, že ide o dobrého a šikovného mladíka, s ktorým si osud zahral zlú hru.
Neviem, či tomu povedať šťastie, ale jedného dňa sa mi kolegyňa posťažovala, že jej volal náš známy cudzinec, ktorý má kanceláriu v našom meste. Chcel nejakého pracovníka, ktorý by vedel po nemecky, maďarsky a slovensky a bol by spoľahlivý, lebo by mu boli zverené peniaze, s ktorými by mal hospodáriť. Kolegyňa chcela pomôcť svojmu nezamestnanému synovcovi, ale ten odmietol. Vtedy mi napadlo, že túto prácu potrebuje môj sused. Povedala som svoj nápad kolegyni, ktorá hneď všetko zariadila. Keď cudzinec súhlasil, tak som túto novinu zavolala susede a jej synovi. Samozrejme, že sa potešili a vzbudila som v nich nádej na lepší život.
Kolegyňa vysvetlila všetko môjmu mladému susedovi a skontaktovala ho s dotyčným cudzincom. Vo štvrtok mal dôjsť direktor firmy zo zahraničia a mali sa stretnúť so susedom v ich kancelárii. Zdalo sa, že je to na dobrej ceste a sused si nájde lepšiu prácu.
Osud však, chcel inak a začal sa kolotoč odkazov. Dotyčný zástupca firmy u nás, stretnutie odvolal a preložil ho niekedy na budúci týždeň. Kedy, to ešte oznámi. Viac sa však neozval a keď ma stretol, tváril sa akoby sme sa predtým o ničom nerozprávali. Keďže som nevedela aká je situácia, tak som sa ani nespýtala, aby som niečo nepokazila. Po nejakom čase mi sused zavolal a pýtal sa ma, či neviem ako to vyzerá s jeho novou prácou. Na ulici sa ma spytovala aj jeho mamička. Nič som nevedela.
Prešiel nejaký čas a náš cudzinec navštívil našu kanceláriu, a tak som sa ho spýtala, čo je nové s mojím susedom. Povedal, že ešte nič nevie, lebo šéf neprišiel. Vypýtal si odo mňa susedovu adresu a číslo telefónu a sľúbil, že sa mu ozve.
Po niekoľkých týždňoch mi suseda zvestovala, že sa sused stretol s naším cudzincom a porozprávali sa. Susedovi sa zdal cudzinec veľmi sympatický a vzbudil v ňom nádej. Pár dní na to, sa stretol aj s veľkým šéfom firmy zo zahraničia. Mali sa mu do piatka ozvať, ale zase sa neozvali. Odvtedy som sa so zástupcom zahraničnej firmy nestretla.
Jedného dňa, predsa len, prišiel dotyčný cudzinec k nám, do úradu. Nedalo mi nespýtať sa ako to je s mojím susedom. Pán mi na moje veľké prekvapenie povedal, že sa im môj sused zdá nespoľahlivý, a preto s ním nepočítajú. Spýtal sa ma, že či ho odhadol dobre. Odpovedala som, že samozrejme, že nie, že ho neodhadol dobre. Vysvetlila som mu, že mladého suseda poznám od malička a je to veľmi dobrý a šikovný chlapec a pochádza zo slušnej rodiny. Povedala som mu, že prácu by si zaslúžil, lebo okrem vzdelania, má na to aj prax. Pracoval aj v Rakúsku a v Nemecku a dobre hovorí slovensky, maďarsky a nemecky. Mne sa zdalo, že ich požiadavky úplne spĺňa. On sa len pousmial a nepovedal viac nič.
Bola som z toho šokovaná, lebo som to nečakala. Ako mohol z jedného stretnutia určiť, že ide o nedôveryhodného človeka? Kolegyňa mi poradila, aby som susedom nič nehovorila. Mne však nedalo a keď som sa stretla s jeho mamičkou, tak som jej povedala pravdu, čo som sa dozvedela. Veď sa jej syn nemôže spoliehať na zamestnanie, do ktorého ho nechcú. Snáď som urobila dobre.
Nedá mi a stále rozmýšľam, že ako sa dá z jedného stretnutia určiť o akého človeka ide a jednoducho ho odpísať? Alebo je v tom niečo iné? Nebolo by lepšie, keby mu povedali na rovinu, že ho nevezmú, lebo nespĺňa ich podmienky. Miesto toho mu sľubovali, že mu oznámia výsledok, a to z týždňa na týždeň. Doteraz to od nich nepočul. Neviem, či takéto jednanie podnikateľa, svedčí práve o jeho dôveryhodnosti. A to sa zdal cudzinec susedovi sympatický. Ktovie ako to je?
Sused si hľadá prácu ďalej. Aký bude výsledok jeho hľadania, neviem ovplyvniť. Je to škoda. Rada by som pomohla susedovi a aj jeho starnúcej matke, ale v súčasnej dobe je situácia v zamestnanosti v našom okrese zlá. Mrzí ma, že suseda sa nám stráca viac a viac pred očami a mladý sused chodí so zvesenou hlavou. Ako im pomôcť?
