V jedno ráno, ma manžel zobudil cca o piatej ráno. Vraj nám vykradli pivnicu. Keďže to nebola naša prvá skúsenosť, tak sme mali dvere dobre zabezpečené. Zabezpečenie nepomohlo. Zlodeji sa vynašli. Okrem toho vykradli ešte párkrát predtým a aj potom, aj mnohých našich susedov vo všetkých vchodoch.
Tentoraz zlodeji nemali šancu vojsť do našej pivnice dverami, a tak vytrhli zo steny mreže, vybrali podrôtované sklo a asi nejaké “tintítko” sa pretiahlo oknom dovnútra. Musel to byť veľmi chudý človek a aj veľmi mladý. Škoda bola dosť veľká. Môj manžel, domáci kutil, mal v pivnici takmer všetky potrebné elektrické prístroje a iné nástroje. Ukradli všetko, čo sa dalo vytiahnuť hore, tým malým oknom.
Manžel si v poslednom období prikúpil mnohé prístroje, lebo sa práve chystal renovovať našu malú chatku. Iróniou bolo, že v chate nič nenechával, vraj, aby nás tam nevykradli. Ako vidíte, bolo to jedno, lebo vykradnúť vás môžu všade.
Po zistení skutočností, zavolal manžel policajtov. Prišli šiesti, lebo vtedy vraj vykradli aj neďalekú predajňu. Skúmali, merali, bádali, ale odtlačky sa im nepodarilo zobrať, lebo zlodeji pracovali v rukaviciach. Podrôtované sklo a mreže boli vyhodené ďaleko v snehu, a tak odtlačky boli aj na nich zmazané. Keď už všetci šiesti policajti pochodili po pivnici, tak jedného napadlo, že by mohli priviesť psa. Druhý to zamietol, lebo podľa neho, by to bolo zbytočné, lebo už stopy pošliapali.
Policajti si zapísali potrebné identifikačné údaje a zoznam toho, čo manžel zistil, že bolo ukradnuté a odišli. Ešte pred odchodom, prikázali manželovi, aby prišiel podpísať zápis k ním na políciu. Po podpísaní zápisu na polícii, išiel manžel do poisťovne. Keď v poisťovni pýtali doklad od policajtov, zistil, že nedostal od nich kópiu. Musel sa vrátiť späť k policajtom a potom naspäť do poisťovne. Teraz čakáme, čo na to poisťovňa. Po prvom vykradnutí sme nedostali od nich, ani tretinu hodnoty ukradnutých vecí. Snáď nás prekvapia.
Už sme sa celkom uspokojili a zabudli sme na vyčíňanie zlodejov. Pokoj však netrval dlho. Včera nám oznámila suseda, že zlodeji zase v noci z piatka na sobotu úradovali v našom činžiaku. Najviac škody narobili v pivniciach prostredného vchodu. Skúšali vojsť aj do pivníc v našom a aj v prvom vchode, ale nedostali sa do nich. Poškodili na nich len dvere. Nemali už síl, na ďalší výkon? Zaujímavé je, že zlodeji vošli do pivníc bez toho, aby poškodili vchodové dvere a ani dvere do chodby pivníc neboli vôbec poškodené. Roztiahnuté a poškodené boli len dvere na pivniciach. Horšie bolo, o čo všetko prišli aj susedia. Boli to bicykle, rôzne elektrické prístroje a iné hodnotné veci.
Čudujem sa, lebo všetky dvere na noc zamkýname. Nikdy sa mi nestalo, keď som išla do pivnice, že by boli dvere do chodby pivníc odomknuté. Sme na vine my obyvatelia, lebo možno zabúdame zamknúť dvere? Alebo tu majú naši “noční pracovníci” nejakého spolupracovníka?
Poškodení susedia zavolali policajtov a všetko sa zopakovalo bez nejakého výsledku. Stopy samozrejme zase neboli zistené. Zaujímavé je, že to bola druhá krádež v jednom malom činžiaku, do jedného mesiaca.
Myslíte si, že nájdu vinníkov? Máme si náradie, bicykle, a pod. schovávať doma napríklad v obývačke alebo v spálni? Podotýkam, že špajzu v našom činžiaku nemáme. A to náš malý, trojposchodový činžiak nie je jediný na sídlisku, kde vyčíňali zlodeji. Čo robiť?
