Keď som sa zobudila, môj manžel už neležal vedľa mňa. Počula som vonku vrčať kosačku. Kosil trávu a mal už časť dňa za sebou. Rýchlo som vstala, umyla som sa, obliekla sa a vyšla som von. Manžel už pokosil a strihal plot. Chvíľu som si sadla na podstienok a sledovala manžela a vtáčiky, ktoré hľadali v pokosenej tráve chrobáky.
Pod našim viničom, s krásnymi žltými strapcami hrozna, sa pásol čierny drozd. Ozobával naše sladučké hrozno. Manžel ho z diaľky, z druhého konca dvora, odoháňal, tlieskal rukami. Drozd nedbal a pokračoval v zobaní. Manžel sa rozbehol k nemu. Drozd prebehol popod vinič a plot k susedom a manžel sa vrátil k svojej práci. Chutné hrozno drozda lákalo a objavil sa znova. Manžel podišiel k nemu, a ten znova ušiel do susedov. Takto sa to opakovalo zopárkrát. Drozd hroznu neodolal. Kriku a tlieskania sa nebál a hneď bol u nás. Manžel pobehol k plotu a urobil ešte väčší krik. Drozd prebehol znova do susedov, ale manžel ho vyhnal aj od nich. Náš milý návštevník sa už viac v ten deň nevrátil a manžel dokončil strihanie plota.
O chvíľu už manžel sedel pri mne na terase a spolu sme sledovali zelené okolie nášho dvora a vtáčiky - žltochvosty domové. Skackali po susedovej streche a sem-tam vleteli aj na našu trávičku. Tíško sme sa rozprávali a plánovali sme si dnešný deň. Bolo krásne a vôbec sa nezdalo, že je už jeseň. Potom sme sa rozišli každý po svojej práci. Ja som v chatke upratala a zložila náš malý gauč, kde sme spali a začala som chystať raňajky.
Manžel vošiel do chaty, premiestnil gauč, kreslá a stolík na novopostavenú časť obývačky, a na starej časti vylámal podlahu. Celú unimobunku bolo treba podbetónovať. Vzniknutú jamu vyčistil, povynášal zvyšky z podlahy do kontejnera a začal voziť do nej z vonku hlinu a neskôr aj štrk.
Keďže už boli raňajky hotové, tak sme si sadli vonku za stôl a naraňajkovali sme sa. Vzduch bol teplý a svieži a chutilo nám. Najedli sme sa a každý si išiel po svojej práci.
O chvíľu sa u nás zastavil mladý sused - murár a ponúkol sa manželovi, že mu pomôže vybetónovať obývačku. Prácu si rozdelili, manžel miešal na dvore v miešačke betón a sused ho vozil do jamy v obývačke. Pomaly sa diera plnila a povrch betónu sused krásne vyhladil. Bol šikovný. Darmo, dobrý remeselník je na nezaplatenie.
Začala som variť obed, a popritom som chlapom naservírovala kávu a keksíky. Chlapi zatiaľ pri káve oddychovali a rozprávali sa. O chvíľu som ich už videla pracovať.
Skontrolovala som variaci sa obed a vyšla som von. Mala som chvíľku voľna. Sadla som si na trávu a čítala som knihu. Bolo úžasne. Vstala som a pohľadom som pohladila moje jesenné kvietky, kríky a stromy a zobla som si z nášho sladkého hrozna. Dorelaxovala som a prestrela som na terase stôl, a vyniesla som na stôl jedlo. Chlapi zatiaľ dobetónovali, poumývali sa a prezliekli sa. Najedli sme sa. Muži zostali pri stole a manžel ponalieval do pohárikov. Pritom sa dohovárali o ďalšej práci. Na rade bola betonáž kuchyne. Najskôr musel zaschnúť betón v obývačke, aby sme tam mohli presunúť všetky veci z kuchyne.
Umyla som riad a poupratovala kuchyňu. Neskôr som chlapom ponúkla malé občerstvenie a náš pracovný deň sa skončil. Sused sa rozlúčil a odišiel a my sme išli oddychovať tiež.
Slniečko pomaly zachádzalo. Vybrali sme sa na prechádzku okolo jazera. Po trávičke a okolo kríkov a stromov sa nám prechádzalo príjemne. Našli sme pár šampiónov a tešili sme sa, že budú na raňajky. Došli sme až k manželovmu mólu, sadli sme si do člna a člnkovali sme sa po pokojnej hladine jazera. Okolo nás plávalo množstvo kačíc, na hladinu sa vyhadzovali ryby a v rohu jazera, pri rákosí, plávali labute.
V druhej polovici našej plavby nás ohlásil priateľ a pozval nás k ním na občerstvenie. Vyšli sme hore na ich terasu, kde nás privítala jeho manželka. Z tadiaľ bol krásny výhľad na vodu, na okolité stromy, kríky a na druhú stranu jazera. Posedeli sme si, porozprávali sme sa a vypili sme čaj. Bol čas vrátiť sa do člna a na ňom sa doplaviť na náš breh. Keď sme pristáli, vyšli sme hore k našej chatke.
Vo dvore sme si sadli na hojdaciu lavicu, pod javor a rozprávali sme sa. Javor nám po chvíli zhadzoval farebné listy a vytvoril pod ním z nich koberec. Ozdobila som nimi aj náš stôl na terase. Náš starý spoločník javor bol od začiatku našim dôverníkom. Pri našich tichých rozhovoroch si vypočul veľa zaujímavého, vážneho a veselého.
V objatí sme spomínali na začiatok, keď sme čistili pozemok od kríkov, malinčia a buriny. Do pôdy sme zasadili trávu, kríky a kvietky.
Na kraj sme kúpili a postavili staršiu unimobunku. Manžel ju opravil a urobil v nej kuchyňu a obývačku. Pred chatku urobil terasu. Radi sme tam sedávali celé leto.
Naša stará unimobunka
Za chatou postavil drevenú toaletu a vedľa nej sklad na náradie. Aby sme sa mali kde umývať a sprchovať, nad sklad postavil veľký sud, na ktorý pripevnil sprchu a aj umývadlo. Dookola všetko obil rohožami.
Odvtedy sa naše plány zmenili a manžel postavil v lete novú, väčšiu chatku. Zostáva dorobiť len vnútro. Vďaka šikovnosti a umu manžela, sme toho stihli viac ako sme si naplánovali. Hoci nie je murár, tesár, atď., takmer všetko zrealizoval a vymyslel on.
Spomínali sme na začiatok nášho spoločného dôchodku a na zvykanie si na spoločný život, keďže manžel pracoval celý život preč z domu. Tešili sme sa, že sme vybudovali v tejto krásnej prírode takýto príjemný kút, ktorý nám pomohol zvládnuť aj toto obdobie. Nezaháľali sme, hoci sme boli doma. Hýbali sme sa a aj sme sa zabávali.
Pomaly sa začalo stmievať. Najedli sme sa a rozostlali sme našu posteľ. Vybrali pred chatku lehátka a sledovali sme hviezdičky a prelietajúce družice. Spať sme išli neskoro v noci. Ráno nás čakala ďalšia práca a zábava,....
Bol to len jeden obyčajný, ale krásny deň, jeden z mnohých. Bol plný práce, zábavy, ale aj stretnutí s dobrými ľuďmi a prírodou. Takýto bol krásny deň mladých dôchodcov.
