Ráno sme otvorili dvere, aby slnečné lúče prekročili prah našej chaty. Upratala som v izbe, v kuchyni som pripravila pre nás raňajky a prestrela som vonku na stôl. Sadli sme si a najedli sme sa a vypili sme si šálku čaju. Pri jedení sme sledovali naše krásne farebné okolie a počúvali sme krásne zvuky zvieratiek a vtákov. Okolo nás sem-tam preleteli vtáčiky, sem-tam cez trávnik prebehla jašterička a popod kríky prebehli naše mačky, ktoré sa vždy zdržiavali tam, kde majitelia chát neboli. Jedna bola tigrovaná a druhá čierna. Často sme ich kŕmili zvyškami jedla, ktoré nám zostali. Oni sa nám odvďačili tým, že dávali pozor, aby sme nikdy nemali v chate žiadne myši.
Manžel sa postavil a išiel pokračovať v prístavbe našej chaty. Ja som znova vošla do kuchyne, aby som postavila na obed. Keď už bolo všetko na sporáku, tak som na podstienok vyniesla stoličky so stolíkom, kde som naservírovala kávu s mliekom. Užívali sme si to a medzitým sme sa porozprávali. Všade naokolo bolo cítiť pokoj a harmóniu. Nazrela som do kuchyne, aby mi niečo neprihorelo a manžel medzitým odišiel pokračovať v stavaní. Sme dôchodcovia, ale nenudíme sa, lebo vždy tu máme čo robiť a čas nám veľmi rýchlo uteká. Pred obedom som všetko odstavila zo sporáka a čakali sme už len na naše deti s rodinami.
Sedeli sme na podstení a užívali si. Konečne sa objavilo prvé auto s našimi vnúčikmi a dcérkou. Náš starší, 5,5-ročný vnúčik sa usmieval v okne auta a mával nám. Druhý malý vnúčik, 1,5-ročný, spal v sedačke. Starší vystúpil a rozbehol sa k nám a zvítali sme sa. Vošiel do kuchyne a hneď pristúpil k hrncom a nadvihoval pokrievky a pýtal sa ma: “Babka, čo si navarila? ” Keď som mu povedala, tak spokojne prikývol hlavičkou a povedal mi: “Baby, dobre si navarila. Bude mi to chutiť.” Potom už skackal okolo mňa a nevedel sa dočkať, že kedy prestriem na stôl. Ponúkol sa mi, že mi pomôže. Usilovne nosil a ukladal na stôl taniere, príbor, ... Pochválila som ho že je šikovný a ako som rada, že mi pomáha.
Manžel medzitým pomohol dcérke s košom, v ktorom priniesla veci pre deti. Dcérka pripravila kočík a potom malého odpútala a preložila ho opatrne zo sedačky do kočíka. Malý sa trošku pomrvil, ale spinkal ďalej. Kočík potom postavila k zelenému plotu, do tieňa. V kuchyni vyložila upečený čerešňový koláč s čokoládou, nejaké ovocie a nápoje pre deti. Starší vnúčik zbadal, čo je na stole, a prosíkal: “Mamiíí, ja si prosím koláčik.” Mamina, hneď a rezolútne odpovedala: “ Tak to teda nie. Najskôr sa naobeduješ a keď spapáš obed, tak potom si môžeš vziať aj koláčik.” Vnúčik sa upokojil, sadol si vonku za stôl a čakal. Mama je predsa len autorita.
Čakali sme ešte na syna s nevestou. Netrvalo dlho a náš vnúčik sa vrhol k bránke a kričal: “Už prišliíí, už sú tu! Babka, už môžeš doniesť obed na stôl a môžeme papať.” Mama ho musela upozorniť, aby nekričal, lebo malý spinká. Poslúchol a stíchol. Skackal okolo uja a tety a rapotal im. Má ich rád.
Zvítali sme sa a posadali sme si vonku okolo prestretého stola a začali sme, na radosť vnúčika, jesť. Najedli sme sa. Pochválili moje kuchárske umenie a ja som sa v kútiku duše tešila, že im chutilo. Po jedle išiel náš starší vnúčik do izby a ľahol si spať. Mama mu prečítala rozprávku, a potom sa bez slova otočil ku stene a zaspal. Dcérka si vydýchla, že obidve deti spia a ona môže trošku relaxovať.
Spolu s nevestou sme potom spratali riad, posadili sme sa k našim mužom, naliali sme si vodu do pohárov a pripojili sme sa k ich rozhovoru. Medzitým sa zobudil aj náš menší a veľmi sa čudoval, že kto ho to berie z kočíka. Pritúlil sa silno ku mne. Keď zistil, kde je, tak začal ukazovať smerom k jazeru a volal: “ Baba, kabo, baba kabo.” Chcel ísť k jazeru, lebo vodu má rád. Chodil z dedkom často k jazeru a hádzal do vody kamienky. Aj teraz ho dedko vzal za ruku, do druhej ruky mu dal vedierko na kamienky a išli spolu k jazeru. Syn sa pobral za nimi. My, ženy, sme si potom uvarili kávu a naservírovali sme si koláčiky, ktoré doniesla dcérka a sadli sme si na hojdačku, pod veľký javor. Medzitým sme sa rozprávali a pozerali prístavbu našej chaty.
Zobudil sa aj starší vnúčik a pripojil sa k nám. Medzitým sa vrátili aj naši chlapi s malým. Ledva stihli vypiť kávu a koláčiky a už ich deti ťahali hrať sa s loptou. Ženy si zahrali bedminton. Bolo riadne horúco a občerstvenie na prestretom stole padlo dobre. Medzitým syn doniesol z chaty petang a všetci sme sa začali hrať. Hrali sme sa a smiali, hlavne nášmu najmenšiemu šikovnému hráčovi. Niekedy sa mu darilo a niekedy nie. Vzadu, na dvore, bol pripravený veľký detský bazén, kde sa všetci chodili ovlažiť. Poniektorí sa osviežovali pod našou sudovou sprchou.
Slnko prestalo páliť, a tak sme sa vybrali na prechádzku po okolí jazera. Stretali sme veľa známych, a aj so psíkmi. Deti sa im veľmi tešili a hlavne malý pokrikoval a ukazoval: “Havo Bobo,... havo Momo.” Na jazere plávali krásne biele labute, kačky, vyhadzovali sa ryby a zhora sa spúšťali na hladinu kormorány. Tešili sme sa tomu.
Po krásnej prechádzke sme sa vrátili do chaty. Deti sa pobalili a postupne sa rozlúčili a odišli. Staršiemu vnúčikovi som dala pusu na rozlúčku a mladší si pýtal tiež: “Aj ja, aj, ja,...!” Tak som prešla na druhú stranu auta a dostal aj on. Obaja nám ešte zakývali a menší zvolal: “Pa,pa,... baba...” a už dcérka naštartovala a odišla domov.
Zostali sme s dedkom sami. Trošku sme poupratovali. Potom sme si zmorení sadli a spomínali sme na ten pekný, horúci deň, ktorý sme prežili v našej prírode naplno. Hoci sme boli unavení a radi sme si oddýchli, už sme sa tešili na ďalšie stretnutie s našimi veľkými a aj malými. Takéto stretnutia nie sú márne a veľmi nás zbližujú a nás starších nabijú energiou.
