Dostali do schránky papier, že majú na pošte uložené peniaze. Manžel sľúbil, že snáď sa mu pošťasti prísť z práce skôr a peniaze vyzdvihne. Keďže už prešla nejaká doba, začala byť nervózna, lebo akosi sa mu nedarilo prísť z práce skôr. Rozhodla sa, že to skúsi sama.
Bol horúci letný deň. Cítila sa celkom dobre. Tak si povedala, že veď krížom, poza športovú halu, cez trávnik a popod stromy, sa jej nič nemôže stať. Tak sa aj stalo a za viac ako polhodinu došla šťastne na poštu, do mesta. Na pošte stáli pri všetkých okienkach veľké rady ľudí. Odstála si radu a vybrala peniaze. Keďže pocítila akúsi nevoľnosť, sadla si a napila sa čaju. Nosí ho stále so sebou. Oddýchla si a keď sa cítila dobre, tak sa vydala na spiatočnú cestu domov.
Prešla po meste a dostala sa na trávnik medzi mestom a sídliskom. Pocítila únavu a zrazu akúsi slabosť. Prešla pár krokov a odpadla ako podťatá. Ktovie, koľko tam ležala? Keď sa prebrala kľačala nad ňou staršia pani a snažila sa jej pomôcť.
Po neďalekom chodníku kráčali dvaja mladíci, cca 25-roční. Starká na nich zakričala a prosila ich, aby jej išli pomôcť. Odpadnutá sa prebrala, ale sa nevedela postaviť na nohy a nevedela ani rozprávať. Mladíci podišli trochu bližšie a rozhorčili sa na tú milú starkú, že keď sa tá “ku..a” opila, nech si pomôže sama. Ženám adresovali urážlivé a neslušné slová. Vyzvali starkú, aby ich neotravovala a zase ju urážali. Vulgarizmov mali na rozdávanie neúrekom. Pani ich chlácholila a prosila, že veď nie za seba prosí. Nedbali. Otočili sa a pokračujúc vo svojom slovníku, hundrajúc a nadávajúc odišli. Ležiacej na trávniku sa slzy tlačili do očú od bezmocnosti. V duchu si nadávala, že sa odvážila odísť z domu a robila starosť cudzím.
Našťastie, sa jej pomaly vracala reč. Koktala, že snáď sa jej o chvíľu podarí postaviť. Nebolo to prvýkrát, čo takto spadla, a tak ten priebeh už približne poznala. Nesmela sa ponáhľať a pomaly sa jej vracali sily. Trasúcimi rukami vybrala z tašky lieky a fľašku s čajom a užila ich.
O chvíľu naozaj vstala. Krivkajúc a za pomoci starkej išla k športovej hale, k reštaurácii. Tam sa obidve vonku posadili a objednali si minerálku. Snažili sa rozprávať, ale každá si hovorila po svojom, jedna po slovensky a tá staršia po maďarsky, resp. niekedy obidve hovorili maďarsko-slovensky. Obidve si rozumeli, ale ťažšie im bolo hovoriť. Keď sa mladšej pomaly vrátila energia, jej zmysel pre humor sa jej vrátil tiež. Bolo jej smiešne ako sa rozprávajú a po ďalších slovných výmenách sa začali na sebe smiať. Prišli na to, že sa nepoznajú, a tak sa navzájom predstavili a vymenili si telefónne čísla. Dohodli sa, že si zavolajú. Potom sa mladšia postavila, poďakovala za pomoc a chcela už odísť domov sama. Po tej príhode bola predsa len unavená. Starká jej nedovolila odísť samej. Hoci mala svoj vek a nohy ju už tiež neposlúchali, vstala a odprevadila ju až po bytové dvere. Nezabudla zaklopať u susedy, aby na ňu dohliadla. Starká ešte v ten deň zavolala, aby sa telefonicky spýtala ako sa má a či je už v poriadku. Neskôr ju aj navštívila. Stali sa z nich dobré priateľky. Dokonca to priateľstvo malo aj ďalšie pozitívum. Obidve sa zdokonalili navzájom v maďarčine a v slovenčine. Veľakrát si spolu spomenuli na udalosť, ktorú spolu zažili a stále sa im nechcelo veriť, akí vedia byť ľudia...
