Poniektorí susedia boli vynaliezaví a celú pivnicu zvnútra obložili umelými hmotami, a tak pred nami utajili, čo vo vnútri skrývajú. Niektorí svoje veci uzamkli v pivnici len visiacim zámkom, a nie práve najkvalitnejším. Mysleli si, že veci sú v bezpečí, lebo vonkajšie dvere do spoločnej pivnice, s olatkovanými priestormi, sa uzamkýnali fabkovými zámkami. Napriek nejakým malým treniciam medzi susedmi, si susedia navzájom verili a vládla tu pohoda. Menšie problémy medzi nimi nastali len vtedy, keď niekto zabudol zamknúť vchodové dvere do pivnice. Boli to hlavne deti, ktoré tam rodičia po niečo poslali.
Suseda rýchlo prešla okolo susedných pivníc a odomkla visiaci zámok. Ani sa nezačudovala, že je akýsi poohýbaný a veľmi rýchlo sa otvoril. Obzrela sa, lebo sused oproti mal pivnicu obitú nepriesvitným materiálom. Pokrútila hlavou a trošku sa čudovala, že prečo? Pomyslela si: “ To ja susedom verím.” Potom si uvedomila, že načo sem prišla a vstúpila do pivnice. V ich pivnici na ňu pozerali z regálov zaváraniny všetkých druhov, od ovocia po zeleninu a huby. Stáli tam ako vojaci a na každom bol štítok s dátumom zavárania. Vpredu na polici stáli staršie zaváraniny a čím bol pohár viac vzadu, tak bol s novším dátumom zavárania. Svedčí to o poriadkumilovnosti tejto gazdinky.
Pozrela na policu vpravo a vložila si do prinesenej tašky dva poháre uhoriek. Svetlo slabo svietilo, a tak si ani nevšimla, že na polici, vzadu, zostal prázdny priestor. Potom sa natiahla pred seba a vybrala dva poháre marhúľ. Vtedy si všimla, že vzadu je akosi veľa voľného miesta. Odsunula vedľajšie zaváraniny a naozaj, vzadu nebol ani jeden pohár. Zaplnený bol len prvý a druhý rad a ostatné zívali prázdnotou.
Neverila vlastným očiam, lebo tieto police boli ešte pred týždňom plné. Potom skontrolovala police vpravo a aj vľavo. Tam bolo to isté. Väčšinou prázdno. Rozmýšľala, že čo urobí? Počká na manžela alebo zavolá políciu?
Váhala, lebo s políciou nemala dobré skúsenosti. Síce, vždy prišli, traja až štyria v uniforme, pochodili po vykradnutom mieste, popozerali, vytkli, ak sa dalo čo, spísali zápisnicu a odišli. Po nejakom čase prišiel list, že napriek snahe, sa im nepodarilo vlamačov vypátrať. Nuž, smola...ale aspoň poisťovňa niečo, aj keď len sotva tretinu, zaplatila.
Policajtov nezavolala. Manžel nič nechodil, asi mu niečo došlo do cesty, a tak sa vybrala ku nám, na poschodie. Porozprávala mi, aký šok zažila v pivnici. Zišli sme dole a prezreli sme pivnicu, akoby sa chcela uistiť, že dobre videla. Hneď som zbadala, že visiaci zámok je poškodený. Pripomenula som jej, že to nie je veľmi kvalitný zámok, a dá sa veľmi ľahko otvoriť. Prezreli sme aj vchodové dvere do pivnice. Poškodené neboli. Vyzeralo to tak, že ich niekto nechal odomknuté. Zlodejom tak veľmi pomohol, lebo mali o jednu prácu menej, a veselo si v pivnici bačovali.
Neskôr sme sa dozvedeli, že pivnicu ešte vykradli aj iným susedom. Títo krádež na polícii nahlásili. Výsledok bol neuspokojivý ako dávno predtým, u našej susedky. Nikoho a nič nenašli, hoci sa snažili a oznámili im to písomne.
Skromná a pracovitá susedka, napriek tomu, že mala škodu, tak sa uspokojovala tým, že tú zeleninu sami dorobili u rodičov v záhrade a sama ju zavarila. Podľa nej horšie dopadol ten druhý sused, ktorému ukradli bicykle a nejaké prístroje, s ktorými podnikal.
Vzhľadom na stále horšie a horšie skúsenosti, sme takmer všetci postupne poprerábali naše latkové pivnice, na pivnice s pevnou stenou a s dverami, ktoré mali kvalitné zámky. Či sa tak ubránime zlodejom, nie je ešte stále isté... Ale, že prídeme o zaujímavú exkurziu, ktorú sme mali pri chodení popri latkových pivniciach, to je isté. Rovnako prichádzame o adrenalín, ktorý sme mali dosť často, keď sme zistili, že sme prišli o naše poklady v nich.
