V pondelok poobede zaklopala suseda. “Ty nevieš čo sa stalo?” Odpovedala som, že nie. Bola som zvedavá, lebo pôsobila zhrozene. “Tak čo sa stalo?” Vyzvala ma, nech sa idem pozrieť. Vyklonili sme sa z kuchynského okna. Všade naokolo stáli ľudia z okolitých panelákov. Pred nimi na zemi bolo niečo prikryté plachtou. Spýtala som sa susedy: “ Čo sa tam stalo?“ Medzitým už zdola na nás mávali, aby sme zišli dole. Tak sme teda išli.
Kráčajúc po schodoch mi suseda vysvetlila, že z tretieho poschodia naproti stojaceho osemposchodového paneláku vyskočila stará pani. Premkla ma hrôza. Pýtam sa: “Prečo?” Ani ona nevedela. Vysvetľovala mi, ktorá starká to je. Pamätala som si ju len hmlisto, lebo sa zvidenia poznáme na sídlisku už takmer všetci.
Medzitým sme prišli dole k zástupu ostatných susedov a okoloidúcich. Susedia sa nám snažili vysvetliť, čo sa stalo. Predbiehali sa jeden cez druhého. Informačná kancelária zadarmo. Za sekundu sme “všetko” vedeli. Overené i neoverené správy.
“Lekárka konštatovala smrť. Zavolali aj policajtov, ktorí ju prikryli a nechali ležať na zemi.” Ľudia protestovali: ” Už leží tu dlho. Prečo ju neodnesiete preč?” Policajti vysvetlili, že to je predpis, podľa ktorého tu musí ležať dve hodiny. Tak aj bolo. Potom ju odviezli. My dve sme už tam neboli. Načo zavadzať. Veď tí, čo okolo nej pracovali, mali viac práce so zvedavcami ako s ňou.
Informácie sa k nám dostávali aj naďalej. Poznáte tú informačnú kanceláriu “JPP - jedna pani povedala”? Neskôr sme sa dozvedeli, že starká bývala so svojím synom, ktorý sa veľmi opíjal. Nežil so svojou ženou. Deti už mali dospelé. A prečo to tá starká urobila? V mestskej televízii hlásili, že bola veľmi vážne chorá. Keď sa na takéto niečo odhodlala, isto nebola v poriadku a mala kopu problémov. Vedel o tom niekto? A čo syn, staral sa o ňu? Alebo jej ešte pridával problémy?
Je mi to veľmi ľúto. Celý život pracovala, vychovala deti. A na starobu jej zostala len choroba, o ktorú sa nikto nestaral. “Veď aj načo? Už je stará. Škoda peňazí.” A čo ešte mala, bolo pár šestákov od štátu. Aj o tie ju jej syn, keď už nemal začo piť, pripravil. Prišla slabá chvíľka a ... Smutný koniec.
Na tomto sídlisku to nie je prvý prípad. Čo si pamätám, už sú to aspoň traja ľudia, ktorí vyskočili za posledné roky z okna. Nehovorím o iných kútoch nášho okresu a štátu. Média nás o tom informujú. Staráme sa o to, že prečo starí ľudia (niekedy i mladí), takto skončia svoju životnú púť? Alebo sa staráme len o seba? Za posledné roky medziľudské vzťahy upadajú. Ľudia sa zatvoria v byte, pustia si telku alebo počítač a nik pre nich neexistuje. Potom sa stane, že niekto býva sám u susedov a my ani nevieme, že zomrel. Ak sme vôbec vedeli, že tam býval sám. Isto ani o našej starkej nikto nevedel, aké má problémy. Alebo nechcel vedieť? Som z toho smutná. Musia ľudia takto riešiť svoju ťažkú životnú situáciu? Isto v tom nebola iba choroba.
