Prvá časť rozhovoru pánov prebiehala o aute. Mladší pán si posťažoval, že auto má v garáži, s rozbitým pravým, predným svetlom, lebo dostal šmyk na zľadovatenej ceste. Zatiaľ stojí v garáži, aby ho nerozbil ešte viac. Na druhej strane sa tešil, že nemusí šoférovať, lebo mesto je plné policajtov, s ktorými sa radšej, po jednej nemilej príhode, nechce stretnúť. Neurobil žiadnu chybu. Bola to len bežná kontrola. Napriek tomu sa správali k nemu stresujúco, drzo a arogantne. Starší pán začal mladšieho chlácholiť a poúčať. Popritom mu rozpovedal príhodu, ktorú by isto žiadny múdry občan, takto do sveta nevykrikoval. Ktovie, či sa len vystatoval, alebo to bola pravda? Časť ich rozhovoru vám priblížim.
Starší pán povedal mladšiemu: "Ja si s policajtmi vždy poradím a všetko s nimi vybavím. "Mladší sa mu zdôveril: “Ja zase, len čo ich vidím, tak už som nervózny, hoci som nič nevykonal. Hneď sa mi trasú ruky, aj hlas. Veľakrát, keď ma pristavili boli ku mne bez príčiny, nie príliš prívetiví a niekedy dokonca aj drzí.”
Starší radil: “ Musíš si vždy zachovať chladnú hlavu a nesmieš byť tak bojazlivý. Aj keď máš nejaký problém, tak ich musíš pekne uchlácholiť. Vždy sa ich dá nejako ukecať a keď nie, máš isto niečo vo vrecku.” Pošúchal prstami. Tým chcel naznačiť, že peniaze.
Mladší sa udivene na neho pozrel a hovorí mu: “ Noó, ja nie som taký výrečný ako si ty a peniaze by som nevedel ponúknuť. To by som sa od hanby prepadol pod zem. Na druhej strane, keď som nič nevykonal, tak začo mám platiť? Len preto, aby som sa ich zbavil?”
Starší oponoval: “Ale, môj zlatý, ty žiješ, v ktorej dobe? V minulom storočí? Veď v dnešnom svete sa žije celkom ináč. A tie “many“, to som myslel, len v prípade, že sa ti podarí nejaký priestupok. Ver, že to funguje. Nepoznáš to príslovie, že kto nemaže, ten nejede? Ver mi, mám skúsenosti.”
Mladší sa len pozrel na neho a vzdychol si. Nestačil povedať ani slovo a starší už zase pokračoval v mudrovaní: “Mne sa ti človeče raz stalo, že som sa veľmi ponáhľal a cez tú veľkú mestskú križovatku som prebehol na oranžovú. A možno, že už naskočila aj červená. Ani ti neviem, lebo ozaj som sa ponáhľal za niečím dôležitým. Mal som smolu, lebo hneď za križovatkou stáli policajti. A hneď začali: Dobrý deň pán vodič. Viete, čo ste urobili?
Nahodil som smutnú tvár a začal som si vymýšľať. Áno, viem. Ale viete páni, veľmi sa ponáhľam. Manželka mi volala, že jej v práci prišlo zle a veľmi sa o ňu bojím. Preto som prešiel na oranžovú.
Policajt nesúhlasil: Na oranžovú? Veď na semafore už svietila červená. Viete, čo ste mohli zapríčiniť, keby bolo išlo z druhej strany auto?
Začal som pritakávať a tváriť sa previnilo. Vtedy totiž, nemôžeš hrať hrdinu. Medzitým druhý policajt odišiel. Zostali sme sami, len s tým jedným policajtom. Vtedy prišiel môj čas. Začal som hrať na jeho city a hovoril som, že aký mám strach o manželku a také podobné rečičky. Nezdalo sa, že by som policajta obmäkčil. Nebol z tých mäkkých. Po dlhom kecaní, keď sa už ináč nedalo, naznačil som mu, že mu zaplatím pokutu a nemusí mi dať blok. Vtedy, sa policajt pozrel dozadu a keď videl, že sa kolega zaoberá iným vodičom, tak dal ruku do vrecka tak, aby som mu mohol do nej vsunúť peniaze. Dal som mu dve päťstokorunáčky zložené na sebe. Ešte skontroloval prstom, koľko ich je a pokynul hlavou na znak súhlasu. Mávol rukou a ja som naštartoval a odišiel som.”
Potom starší pán vystatovačne ešte dodal: “ Vidíš, takto sa to robí. Netreba sa báť. Zachránil som si vodičák.”
Mladší sa zadivil a hovorí: “No, to je dobré, vodičák ti ostal. Ale, čo by bolo, keby bolo išlo z druhej strany auto a nabúrali ste? Prinajlepšom, by ste si rozbili autá. Ak by sa nestalo horšie.” “Aj keby si bol mŕtvy, by si to vedel zachrániť?” dodal trošku ironicky ten mladší.
Náš starší pán zase vystatovačne zahlásil: “Ale prosím ťa, ja som mal situáciu pod kontrolou. Videl som, že z druhej strany nejde žiadne auto a preto som rýchlo prešiel.”
Všetci sme s udivením vypočuli takmer monológ staršieho pána “zo súčasnosti“ a múdru, konečnú reakciu práve poučeného, a tak trošku “bojazlivého” mladšieho pána “z minulého storočia“. Zaujímavý rozhovor, vykričaný na celú ulicu. Možno, by sme si vypočuli ešte aj viac historiek tohto pána, ale už prišiel autobus a všetci čakajúci doň nastúpili. Mnohí sme sa nezmohli ani na slovo. Poniektorí krútili hlavami. So susedou sme si vymenili pohľady a suseda mi pošepkala: “To bol mudrc. Myslíš, že to takto zažil?”. Nuž, ktovie? Aj on je len človek a v živote sa udialo už veľa neuveriteľných vecí.
