Keď sa slniečko začne na jar na nás zhora usmievať, tak sa mnohí schádzame v našej chatovej osade, vo svojich chatách. Aj v tomto roku sme sa tam zišli poniektorí už v marci. Cez deň bolo celkom príjemne, ale v noci bolo chladno a museli sme si prikurovať, aby sme neprechladli. Poniektorí prišli do vlastných chát a boli aj takí, ktorí si chatu vypožičali od priateľov.
Aj my sme kúrili, a potom ráno manžel vymietol kachle a vyniesol popol von. O nejaký čas mi len zakričal, že musí ísť pomáhať susedom. Vyšla som von a mnohí susedia utekali k neďalekej poschodovej, drevenej chate. Z jej horného poschodia sa valil dym. V chate bol pokoj a zdalo sa nám, že tam nikto nie je.
Naši susedia - stavbári, ktorí stavali dymiacu sa chatku, vošli dovnútra chaty. Ostatní čakali vonku a čakali na ich pokyn. Vo vnútri bola len mladá pani s malým dieťaťom. Predstavila sa im, že je priateľka majiteľa chaty, ktorý jej chatu požičal. On sa pritom zdržiaval v zahraničí. Chlapi jej rýchlo povedali, čo sa robí v jej chate. Mladá pani bola prekvapená, lebo nijaký dym necítila a o nijakom horení v chate nevedela.
Chlapci rýchlo vybehli na poschodie a zistili, že dym sa valí z horiacej chladničky. Zdalo sa, že nejaký skrat spôsobil požiar chladničky. Keďže títo muži vedeli, kde má chata elektrické vedenie, tak vypli elektrinu, zahasili požiar a zišli dole.
Celá chata bola napáchnutá dymom a okolo chladničky bolo obhorené. Našťastie sa nikomu nič nestalo a aj chata bola na tom celkom dobre. Všetci, okrem našich stavbárov, sa rozišli domov. Majiteľ chaty mal šťastie v nešťastí. Ešteže si dym všimli susedia.
Manžel potom pracoval vonku na našej chate. Neskôr, keď muži pomohli mladej pani dať ako-tak chatu do poriadku, sa naši susedia, stavbári vracali do svojej chaty. Jeden z nich manžela ohlásil a cez plot mu rozpovedal, čo sa skutočne stalo. Verzia sa zmenila. Oheň nezapríčinila pokazená chladnička, ale tlejúce uhlíky z krbu. A ako sa to stalo? Mladá pani vybrala ráno z krbu ešte tlejúce uhlíky a uložila ich do plastového vedra, a postavila ho za chladničku. Vraj preto, aby sa jej malé dieťa nepopálilo. Od vedra sa chytila chladnička, a potom všetko naokolo. Chlapi len točili začudovane hlavami. Mladá pani asi nevedela, že sa tlejúce uhlíky z krbu nemôžu dať do plastovej nádoby, a už vôbec nemôže takéto vedro postaviť za zapnutú, elektrickú chladničku.
Výsledok jej konania bola zhorená chladnička a v nej zhorené všetky potraviny, obhorené okolie chladničky a zadymené steny v celej chate.
O tom, ako zareagoval vlastník chaty, neviem. Istotne nebol nadšený. Zdá sa, že sa s mladou pani dohodli, lebo ju aj teraz vídať na dvore chaty, aj s malým dieťaťom. Určite viem, že chlapci - stavbári mali o prácu a aj o plácu postarané. Museli poopravovať všetko v izbe, poopravovať niektoré obhorené súčasti chaty a aj natrieť steny. Našťastie sa všetko skončilo bez ujmy na zdraví.
