Pracovala som vtedy na úrade práce. Bol krásny slnečný deň. Hoci vonku bola teplota nad 30 °C, my sme to akosi necítili, lebo v našich kanceláriách bolo chladnejšie ako vonku. Boli sme pomerne mladý a zohratý kolektív a tešili sme sa na obed a na malú prechádzku, ktorú sme absolvovali do neďalekej Poľovníckej reštaurácie. V ten deň sme mali veľa zákazníkov, a tak trošku vypnúť a posilniť sa, nám prišlo vhod.
Vystúpili sme hore schodmi do reštaurácie a mnohí naši kolegovia, ktorí už obedovali, nám odporúčali dať si vyprážanú rybu so zemiakovým šalátom. Keďže to bolo hotové jedlo a nemuseli sme naň dlho čakať, tak sme si ho objednali a samozrejme k tomu pohár minerálky. Veľmi som sa vtedy hnevala, lebo všetci traja moji kolegovia dostali riadne kusy ryby a ja som dostala len akýsi chvost, kde boli samé kosti. Bola som v práci známa tým, že rybu v reštaurácii radšej nejem, kvôli tomu, že by ma kolegovia museli dlho čakať. Jedávala som rybu kúsok po kúštičku a hľadala kosti. Ale vtedy, som bola rýchlo hotová. Trošku som poobhrýzala ten kúsok, čo mala byť ryba, resp. som skôr zjedla ten trojobal (strúhanku s múkou a vajíčkom) a zjedla som zemiakový šalát bez majonézy. Na to som vypila minerálku a zabávala som jediacich kolegov. Inak, aj keď som mala len kúsok, ale tá ryba bola chutná. Na to, aby som tú atrapu ryby reklamovala, som si ani nespomenula. Možno, že to bolo tým strašným teplom, alebo to chcel tak osud. Nakoniec som potom, z mojich kolegov, najmenej trpela ja.
Pochvaľovali sme si obed a vrátili sme sa do práce. Všetko bolo v pohode.Večer som začala cítiť, že mám nejaké tlaky v žalúdku. Takéto stavy som mávala, keď sa mi značne zvýšil krvný tlak. Tak som sa uspokojila svojím vysvetlením. Pred spaním som si dala tabletky na tlak a išla som spať. V noci som bola párkrát hore, ale už som nič necítila, len som bola trošku nervózna. Ráno už bolo všetko v poriadku.
Po príchode do práce, ma naša pani informátorka na vrátnici, hneď informovala, že polovička ľudí v úrade chýba, lebo im bolo v noci strašne zle od žalúdka. Spýtala sa ma, či som aj ja jedla tú vyprážanú rybu. Odpovedala som, že som jedla, ale ani neviem, či sa to dalo nazvať rybou, alebo len rybacími kostičkami. Vraj musím ísť aj ja k obvodnej lekárke na výter, lebo je podozrenie, že sme si s rybou obstarali salmonelózu. Porozprávala mi o kolegoch a o tom ako im bolo veľmi zle a ako to kto prežíval. Vraj náš správca počítačovej siete (mladík Oto) si musel zavolať záchranku, lebo mu bolo veľmi zle a je v tvári celkom zelený a je z neho úplný tieň. Naša zlatá pani informátorka Eržika, bola vždy informátorkou na svojom mieste a všetko sme od nej vedeli, aj niečo naviac.
Potom ma vyhľadal náš pán riaditeľ a prikázal, že mám ísť ihneď k obvodnej lekárke. Vysvetľovala som mu, že mne nič nie je a cítim sa výborne. Ale on nedbal a vraj pre istotu nech idem, aby som nenakazila ostatných. Pridal aj ďalšie historky o chorých na salmonelózu z ostatných organizácii, ktorí boli s nami na obede.
U lekárky mi urobili výtery a na druhý deň som mala zavolať, aký je výsledok. Keď som tvrdila, že sa cítim dobre, pani doktorka ma neposlala domov. Vrátila som sa do práce. Na druhý deň mi lekárka oznámila, že mám k nej prísť. Aké bolo moje prekvapenie, keď našli aj u mňa salmonelózu. Dostala som nejaké lieky a musela som zostať celý týždeň doma. Výter o týždeň opakovali a keďže to nebolo v poriadku, zostala som doma aj druhý týždeň. Veľa kolegov, ktorí rybu nejedli, mi závidelo moju dovolenku. Ja som to však chápala ako väzenie, lebo som nikam nemohla ísť, aby som niekoho nenakazila. Do práce mi zakázali vkročiť, hoci som tam po prvom výtere celý deň pracovala a myslím, že nikoho som nenakazila. Ani moju rodinu. Konečne po dvoch týždňoch boli výsledky dobré a ja som mohla ísť do práce.
Postupne sa do práce vrátili aj tí najviac chorí kolegovia, ktorí konzumovali väčší kus ryby a mali oveľa väčšie problémy ako ja. Boli značne pochudnutí. Pomyslela som si, že takú diétu by som potrebovala aj ja. Ale len preto, aby som nejaké to kilo zhodila. Tie bolesti a útrapy som im však nezávidela.
Jednotlivé organizácie, teda aj naša, ktorých zamestnanci sa v reštaurácii stravovali, sa sťažovali a do reštaurácie prišla kontrola. Na základe uvedeného a zistených nedostatkov v nej, dostali pokutu. Po krátkom čase reštauráciu zatvorili, vraj nízka návštevnosť. Isto, aj táto záporná reklama k jej návštevnosti prispela. Ani my z úradu práce sme viac nešli obedovať do tejto reštaurácie.
