Muž unavený z práce, konečne nasadol do osobného vlaku z Bratislavy do Komárna. Posadil sa oproti mladému pánovi, ktorí telefonoval. Hovoril dlho a zrejme riešil niečom dôležité. Bol roztržitý. Keď dohovoril položil si mobil na poličku pri okne a zatvoril oči. Vlak prešiel viaceré stanice. Na jednej zastávke sa mladý muž zdvihol, vzal si kabát, tašku a vystúpil.
Vlak pokračoval až do nášho mesta. Po zastavení vlaku v meste, vzal muž tašku, kabát a pohol sa k dverám. Ako vždy, aj tentoraz, sa ešte raz obzrel, či si niečo nezabudol. Vtedy uvidel na poličke pri okne mobil. Nič iné mu nenapadlo, len ho vziať. Však sa potom rozhodne, čo urobí ďalej.
Po príchode domov sa snažil dostať do adresára mobilu, dotyčného pána. Mobil otvoril a mal šťastie, lebo v adresári bolo napísané: “moje - domov“. Bolo to číslo pevnej linky. Naň muž zavolal. Ozval sa mu známy hlas z vlaku. Muž mu vysvetlil kto je a čo našiel vo vlaku. Mladík sa veľmi potešil, lebo sa s mobilom už dávno rozlúčil. Podľa jeho slov, nešlo mu ani tak o mobil, ale o tie kontakty, ktoré mal v mobile. Potreboval ich, veľmi súrne, k svojej práci. O hodnú chvíľu už mladý pán zvonil v paneláku pri dverách. Svoj mobil dostal späť. Z vďačnosti daroval nálezcovi sedem decku bieleho vína. Vraj, preto, lebo je dobrý človek. Nálezca odmietal. Veď, to je normálne, že také niečo urobil. Argumentoval, že mladý muž by urobil to isté. Mladík sa ešte raz mužovi poďakoval, neprijal žiadne argumenty, fľašu položil na stôl, rozlúčil sa a odišiel.
Odvtedy má nálezca mobilu dobrého priateľa. Pri cestovaní do práce sa často stretávajú a porozprávajú. Dotyčný nikdy nepovedal, že si myslí, že urobil niečo naviac. Pre neho bol vykonaný skutok samozrejmosťou. Podľa neho, je vraj jeho dobrota v úplne niečom inom.
