Takéto nevhodné nálady potom využívajú hlavne takí, ktorým sa to hodí do ich politiky. Sú to väčšinou tí, ktorým sa rysujú dobré posty, či už politické alebo ekonomické a aj veľmi dobré finančné ohodnotenie. Obyčajní ľudia, či už takej alebo takej národnosti, ich nezaujímajú. Veď načo by boli potom národnostné strany, keby medzi národnosťami neboli problémy? Aj tie sú, takmer vždy, umelo vyvolávané.
A tí, niektorí, obyčajní ľudkovia, ktorí počúvajú tie veľké osobnosti s vodcovskými schopnosťami, nerozmýšľajúc vlastnou hlavou, sa hneď pridajú, hlavne so svojimi svalmi, k svojím národovcom a bojujú. Niekedy slovne, ale tí vznetlivejší aj rukami a ktovie ešte čím. Vlastne ani nevedia ako škodia sami sebe, lebo keď poškodia tento štát, tak poškodia aj seba.
Ale som presvedčená, že to nie je v národnostiach, ale je to v ľuďoch. Závisí od toho akí sme ľudia a ako vieme spolu žiť a jeden druhého tolerovať. My, čo tu na juhu spolu žijeme, vieme svoje. Vieme o tom ako dobre spolu žijeme a ako si navzájom pomáhame. Dokážeme sa spolu aj výborne zabaviť. O jednej takejto zábave, jednej z mnohých, budem písať v nasledujúcich riadkoch.
Žijeme tu na juhu Slovenska už tridsať rokov a patríme medzi Slovákov, ktorí žijú v susedstve mnohých Maďarov. Za toľké roky sme sa naučili, že nerozdeľujeme ľudí podľa národnosti, ale podľa toho akí sú. Navzájom sa tolerujeme a žijeme v dobrých susedských vzťahoch. Veď sa navzájom potrebujeme, pomáhame si, ale aj sa stretávame a zabávame sa. Učíme sa navzájom svojím kultúram a spolu tieto kultúry rozvíjame. Niektoré akcie organizujeme sami medzi rodinami a iné organizujú rôzne organizácie, ako napr. regionálne osvety.
Tak sa stalo, že sme sa stali súčasťou jednej výbornej maďarskej zábavy, a to na dedine neďaleko nášho mesta. Dôvodom oslavy bola oslava päťdesiatky našej susedy. Keď som po jej pozvaní, váhala, či ísť, suseda tvrdila, že bez nás taká oslava nemôže byť. Bola to pre nás pocta, a tak napriek zdravotným problémom, sme sa na oslave zúčastnili.
Celé osadenstvo oslavy, až na štyroch, bolo maďarskej národnosti. Napriek tomu, sme sa vôbec necítili ako votrelci a nežiaduci. Potvrdili to aj ostatní Slováci. Práve naopak. Celé príbuzenstvo sme už , za toľké roky dobrého susedstva, poznali a dokonca sme poznali aj ich zúčastnených priateľov a oni všetci nás.
Smiali sme sa, že všetci kvákame ako nám zobák narástol. Oni po maďarsky a my po slovensky. Vôbec nám to nevadilo a myslím si, že ani ostatným. S nami všetci komunikovali po slovensky. Keďže všetci vedeli, že som dosť slabá v maďarčine, tak hneď mi prekladali do slovenčiny to, o čom sa medzi sebou rozprávali. Venovali nám maximálnu pozornosť a hudobník nás vyzýval po slovensky do tanca. Pridal aj nejaké dobré slovenské alebo české piesne. Spĺňal nám všetky naše hudobné želania. My, Slováci, sme si radi zatancovali čardáš a zanôtili známejšie maďarské pesničky. Maďari, na oplátku, spievali slovenské a české pesničky. Nebol v ničom problém. Najviac ma tešilo, že zúčastnení mladí ľudia, sa tak isto výborne zabávali s nami. Nevideli medzi nami, národnosťami, rozdiel. Veď sme sa pri všetko dohodli. Veď mnohí, či starí, alebo mladí rozprávajú aj inými jazykmi. Riadia sa názorom, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človek. A nakoniec všetko je vec výchovy.
Pri blahoželaní päťdesiatničke, ma príbuzní vyzvali, aby som oslávenkyni predniesla vinš aj v slovenčine. Vinšovačka sa mi podarila a suseda si zaslzila. Vinš si vypýtala a na moju radosť, si ho schovala na pamiatku. Všetci zúčastnení mi rozumeli, až na blízku rodinu z Maďarska. Ani tam nebol problém, lebo im rodina ochotne všetko preložila. Bola to oslava aká má byť. Všetci sme boli spokojní a trvala do rána. Nikto neodišiel skôr ako neskoro ráno.
Prešlo pár chvíľ od oslavy a my stále spomíname na žarty, tance a piesne z oslavy a na celkovú atmosféru. Nikomu nám nevadilo, že sme inej národnosti a rozprávali sme rôznymi jazykmi. Rozumeli sme si. Veď sa vždy navzájom tolerujeme. Dokonca takéto vzájomné stretnutia a zábavy, vždy ešte viac, utužia naše susedstvo.
Takýchto skúseností, za uplynulých tridsať rokov nášho spolužitia medzi Maďarmi, máme veľa. Hoci nepopieram, že sme zažili sem-tam aj nejaké negatívne skúsenosti. Pripisujem to však, nie Maďarom, ale zlým ľuďom. Lebo viem o tom, že aj oni majú niekedy negatívne skúsenosti, nie so Slovákmi, ale so zlými ľuďmi. Veď takých, aj onakých, sa medzi ľuďmi nájde, a to bez rozdielu národnosti. Snažíme sa, veď sme všetci Slováci, len každý má inú národnosť. Všetci pracujeme a tým pomáhame nášmu štátu a nesnažíme sa ho rozvracať.
Medzi rozumnými ľuďmi sa dá vždy dohodnúť. Verím, že to tak aj zostane a tí, ktorí chcú medzi nami rozdúchavať nepokoje, odídu naprázdno a naše dobré vzťahy nikto nenaruší. Budeme si žiť aj naďalej spokojne, v susedskej družnosti, bez sporov a bez zbytočných emócii. Veď tak sa majú chovať ľudia, ktorí chcú žiť spolu v Európe, ale aj na celom svete, kde nežijú len dve národností, ale množstvo národov a národnosti.
