Stalo sa to za bieleho dňa v meste. Vinca, nášho kolegu oslovil na ulici, asi tridsaťročný muž. Spýtal sa ho: “Pamätáš si ešte na mňa?” Keďže sa Vincovi zdalo, že tohto muža nikdy nevidel, tak aj odpovedal: “Nie, nepamätám.” Neznámy pokračoval po svojom ďalej: “Požičaj mi 5 Eur.” Samozrejme, že Vinco odpovedal: “Nepožičiam, veď Vás vôbec nepoznám.” Keď toto indivíduum videlo, že nepochodí, schmatlo Vinca za kabát a začalo mu ho trhať. Snažilo sa mu prehľadať vrecká kabáta. Darebák, lebo inak ho nemožno nazvať, nenašiel to, čo hľadal, a tak si začal Vinca prezerať zo všetkých strán. Zbadal, že Vinco má v zadnom vrecku nohavíc zastrčenú peňaženku a vytiahol mu ju. Poprezeral si jej obsah a našiel 10 Euro. Ostatné ho už nezaujímalo. Rýchlo vzal peniaze, odhodil peňaženku na zem a rýchlo zdupkal. Ľudia okolo prechádzali akoby sa nič nedialo.
Vinco bol ako v snách. Istotne sa čudujete, že zlodejovi išlo všetko tak hladko a Vinco sa nebránil. Odpoveď je jednoduchá. Bolo to preto, lebo Vinco je telesne postihnutý a nevedel sa ubrániť takému darebákovi, ktorý si ho vyhliadol.
Keď sa Vinco spamätal, hneď zavolal na políciu. Policajti došli a vypočuli Vinca a spísali záznam. Po výpovedi na polícii prišiel Vinco do práce. Mal roztrhaný kabát a bol celý vyplašený. Táto udalosť sa nás veľmi dotkla, lebo sme všetci ako jedna dobrá rodina a súcitíme s kolegom. Veď sme všetci v úrade nejakým spôsobom postihnutí a mohlo by sa to stať každému z nás a mohlo by to dopadnúť aj horšie. Všetci dúfame, že zlodeja chytia a dostane zato to, čo si zaslúži.
Veľmi nás rozladila skutočnosť, že človek, ktorý bol očitým svedkom incidentu, odmietol svedčiť, lebo vraj nemá čas chodiť na políciu, lebo má súrne vybavovanie. To je tiež “ľudský” prístup, hlavne keď videl, že ide o zdravotne postihnutého, bezmocného a vystrašeného chlapa.
Iné to bolo u nás na našom chránenom pracovisku. Vinco nám uvedenú príhodu vyrozprával a evidentne sa mu uľavilo. Nakoniec, bolo pre neho aj určité zadosťučinenie, že je stredobodom našej pozornosti a veľmi ochotne nám odpovedal na naše zvedavé otázky. Boli sme radi, že sa mu, okrem tej krádeže, roztrhaného kabáta a menšej traumy, viac nič nestalo. Lebo vzhľadom na Vincov zdravotný stav, sa mohlo stať aj horšie.
Šéf nášho pracoviska sa zachoval veľmi pekne. Okrem toho, že s ním súcitil a trpezlivo ho vypočul, kúpil mu aj nový kabát. Aspoň takto sa ho snažil odškodniť za tú hrôzu, ktorú na ulici zažil. Všetci sme sa tešili a Vincovi sme to priali.
Veríme, že sa už podobný incident naším kolegom, priateľom, ale ani rodinným príslušníkom, nestane. V prípade, že sa nájdu darebáci, ktorí ohrozujú na ulici slušných ľudí, veríme, že sa nájdu takí, ktorí sa im postavia, zakročia a pomôžu hlavne tím, ktorí sa nevedia brániť.
