
Napriek tomu, že súťažiacich bolo málo (len päť skupín), akcia sa podarila. Zaslúžili sa o to organizátori, súťažiaci, ale aj návštevníci z mnohých miest južného Slovenska. Samozrejme súťažili domáci súťažiaci z Kolárova, z Nových Zámkov, zo Serede a iných miest južného Slovenska.


Na súťaž pozvali môjho manžela známi, súťažiaci zo Serede, časti Čepeň. Väčšinu času sme tam trávili s nimi. Porozprávali nám, čo od rána robili. Hneď ráno súťažiaci pomleli mäso a zarobili spolu s koreninami a s inými ingredienciami masu na klobáse. Samozrejme, že recept na klobásu nám neprezradili, lebo to je ich výrobné tajomstvo. Potom mlynčekom, bratia Ján a Štefan Kurucovci (viď.obrázok), natlačili mäso do čriev. Ako vidíte, nemohlo chýbať ani pivo na osvieženie, z neďalekého hostinca v areáli Vodného mlyna.


Potom klobásky uložili na drevenú tyč. Jedným zo skupiny zo Serede bol aj Vladimír Vrabec, ktorí sa práve staral o hostí a ponúkal ich šunkou, chlebom, slivovicou alebo pohárom vína. Ján Kuruc vyzdobil stôl a ako prílohu k šunke, ktorú sami uvarili a ku klobáse, priniesol zavarenú zeleninu,huby a syr v oleji a aj pikantnú pastu z červenej papriky. Uvedené zaváraniny sú tiež dielom Jána Kuruca. Veľmi nám chutili. Práve zapaľuje plyn a dáva opiecť prvú klobásku.


O dobrú náladu sa staral harmonikár. Hral nielen maďarské, ale aj slovenské pesničky, a tak sme si z chuti aj zaspievali. Naši súťažiaci mali nemálo divákov, a to nielen z rodiny, ale aj známych. Vidíte ako sa veselo zabávali.


Súťažiaci Štefan Kuruc, Vladimír Vrabec a Ivan Kochan, vyslali svojho predstaviteľa Jána Kuruca, odniesť klobásu na hodnotenie porote. Do poroty vybral organizátor náhodných návštevníkov. Na obrázku už porota hodnotí a ochutnáva klobásu.


A koho klobása bola najlepšia? Vyhrali súťažiaci zo Serede. Na druhom mieste boli domáci Kolárovčania. Ján Kuruc, predstaviteľ súťažiacich zo Serede, dostáva zlatý pohár a plní ho šampanským. Ako prvý mu blahoželá organizátor akcie. Zo šampanského sa ušlo všetkým gratulantom.


Víťaznému družstvu blahoželajú aj súperi. Jankovi Kurucovi prišla zagratulovať aj jeho manželka.


Víťazné družstvo Ján a Štefan Kurucovci, Vladimír Vrabec a Ivan Kochan, po vyhlásení výsledkov a krátkej oslave, pozvali všetkých na ochutnávku do ich priestorov. Sami hostí obsluhovali a nalievali im. Ako vidieť, víťazná klobáska chutila. Ján Kuruc už jedno prvé miesto z podobnej súťaže má doma. Získal ho v súťaži vo varení gulášu v Seredi.


Po vyhlásení výsledkov, po ochutnávke klobásky a všetkých ostatných dobrôt, sme sa neskoro poobede s víťazmi rozlúčili a po peknom drevenom moste sme prešli na druhú stranu Malého Dunaja. Tam nás čakalo naše auto. Ešte raz sme sa pozreli na plávajúci Vodný mlyn a nasadli sme do auta a vybrali sme sa na cestu domov.
Kolárovo zanechalo v nás veľmi dobrý dojem. Súťaž prebehla veľmi dobre a veselo. Kolárovo nás zaujalo množstvom zaujímavosti, ktoré sa oplatí ešte vidieť. Domov sme si priniesli knihu o histórii Kolárova, ktorá nás tiež veľmi zaujala. S manželom sme si povedali, že to všetko musíme ešte niekedy vidieť. Aj písať je o Kolárove ešte stále o čom.
Jediný problém pri návšteve Kolárova bol, že sme si zabudli doma fotoaparát a kameru a fotili sme len našími mobilmi. Verím, že aj napriek tomu, sa vám opísané zaujímavosti Kolárova zapáčili a možno to bude pre niekoho námet na krásny výlet.