Martina Gáborová
Akčné ženy z POPRADU kde ste?
Inšpiratívne podujatie pre všetky akčné ženy pod Tatrami sa uskutoční v sobotu 13. októbra v krásnom priestore Svadobného salóna Royal na Kuzmányho ulici v Poprade.
Ak žiješ, musíš mávať rukami, skákať, robiť rámus, smiať sa, rozprávať sa s ľuďmi, pretože život je pravý opak smrti! Zoznam autorových rubrík: máme doma Viliama, Švajčiarsko, inazelenina

Inšpiratívne podujatie pre všetky akčné ženy pod Tatrami sa uskutoční v sobotu 13. októbra v krásnom priestore Svadobného salóna Royal na Kuzmányho ulici v Poprade.

Bývame v Budapešti a okrem iného sa tešíme aj z lokálnych trhov. Nájdete ich v každej časti a my máme blízko hneď k dvom. Chodíme radšej na tie, kde je menej ľudí, čiže ho navštevujú viac lokálni ako cudzinci.

Vili má hydronefrózu lV. stupňa. Tá sa musí odstraňovať operáciou a to čo najskôr, aby sa neznehodnotila oblička. Dostali sme najbližší možný termín na január 2016.

Máme nové bývanie. Vlastne nové je len pre nás, inak je to slušný staručký byt, ktorý potrebuje dispozičnú zmenu a čerstvý náter. Teda máme nové bývanie a s ním aj nových susedov.

Prechádzky, ako som spomínala sú super, ale skvelé je, aj keď príde naša top Au pair 12-ročná Klárka, ktorá okrem toho, že hrá pekne na klavíri a dá sa s ňou bez problémov porozprávať ako s dospeláčkou, je aj úžasná náhradná mama!

Milujem prechádzky s Viliamom. To bola činnosť, na ktorú som sa ozaj tešila, že budem robiť na materskej. Objavujem s ním nové pohľady na stromy, nadšenie pre rôzne predmety, ktoré môžu navonok vyzerať úplne inak.

Vyrábajú ich rôzne. Veľké, malé, pozahýbané, akože, aby lepšie sedeli do pusy. Nakúpila som všetky druhy, lebo mi bolo povedané, že sa nimi vyvíjajú slinné žľazy a podobne. Potom som si uvedomila, čo je pravý dôvod!

Švajčiari sú veľkí zberatelia. Zbierajú všetko od bežných známok cez rozprávkové postavičky, porcelán, až po armi topánky. Potom raz nadíde čas, keď to už nemajú kde uskladniť ani komu darovať. Vtedy napracú všetko čo sa vmestí do auta a vyberú sa na trh. Trhy sú tu veľmi obľúbené všetkými vekovými skupinami. Tradične sa konajú v nedeľu na námestiach väčších i menších miest. Vyhľadávaným sa stal veľtrh v dedinke Les Mosses vo výške 1450 mnm.

Vo Švajčiarsku mestská hromadná doprava nemešká. Všetko je presné a dokonalé ako, ako sa vraví? Ako švajčiarske hodinky....Metro v Lausanne dokonca nepotrebuje šoféra. Jazdí samo. Sem a tam. Dvere sa otvárajú, dvere sa zatvárajú. Rýchle, čisté, neosobné. Autobusy chodia pomalšie. Občas mi je až trápne postaviť sa v kopci na prechod, pretože autobus plný ľudí mi zastane. Len mne!

Prišiel Silvester. Bol som v práci. Keď robíte v závode, nikto sa nepýta, či je piatok a či sviatok. Veľmi som sa tešil domov. Chcel som prekvapiť, pustili ma skôr, tak som bol ešte nakúpiť nejaké dobroty. Doma ma čakali tri krásne deti a manželka. Tešil som sa ako malý. Potichučky som otvoril dvere. Ticho. Deti už zrejme zaspali. Vošiel som rýchlo do spálne. Mľaskot. Pohyby pod paplónom. Sused.

Rozplakala som sa, ja sebec. Neuvedomila som si, že nie som na svete sama, ja jediná – ojedinelá. Koncentrovala som sa na svoje ego. Svoje sebecké pocity. Len ja, ja a ja. Nikto iný. A potom... ....

Sedíme si s kamoškou len tak na lavičke, klebetíme a tu zrazu NIEKTO...Narýchlo a bez jediného slova mi strká do ruky papierik. Už aj ho niet. Ufujazdil ani vietor. Utiekol ani zlodej. Ani sme si ho por

Sadám si k raňajkám, stláčam gombík a tu hľa Teleráno! Bez Telerána nie je ráno! ...."Tvoje telo moja tvár, tvoje oči dokorán z lásky, bolo to z lásky"

Zamyslená sedím v staručkej električke číslo šesť. Okrem mňa ešte zopár cestujúcich. Poloprázdny vagón brázdi koľajnice. Každý deň tie isté. Trasu nemení. Znudení, či zamyslení ľudia... Ticho prerušuje len škripot, hrkot chudery električky.

Čo som mala odpovedať na otázku : Čo by si spravila ako prvé, keby si sa dozvedela že ťa prijímame? Ja: skákala dva metre!