Povedz, prosím, že sa mýlim
Neviem kedy naposledy smiala som sa
Kvílim, kvílim...
Chcem behať bosá
Po rozkvitnutej lúke
V jednej ty a v druhej ruke
Celý svet, čo patrí mi
Keď sme spolu len tak bosí
Nechcem zlaté vitríny
Povedz, že sa mýlim, prosím...
Si tak krásny, keď sa smeješ
Vtedy vo mne rozohreješ
Každý jeden endorfín
Ani sa však nenadeješ
A láska ako teplý parafín
Kvap kvap kvap
Horiaca svieca, čo kedysi
Sa zdala večná
Nepoznali sme jej obrysy
No mala byť nekonečná!
Ako to, že na zem kvapká
Ten nezmyselný vosk?!
Veď si mi dal prvý bozk
Vari včera...
Koniec
Klapka
Zapálil si ohník malý
Čo rozpálil mi celý život
A keď sme sa milovali
A milión ďalších príhod
Naučilo ma to vnímať
Veci inak
Dávať, prijímať
Vyvážene
Aká vie byť láska k žene
Nik ma nikdy nemiloval ako ty
I bez slov, či nahoty
Tá svieca sa zdala večná
No je najviac nebezpečná
Spomedzi tých všetkých sviec
Čo nám bôžik lásky nosí
A blíži sa jej koniec
Povedz, že sa mýlim, prosím!
