Pretože najmä v počiatočných fázach sa musíte pripraviť na momenty, kedy budete chcieť učebnicu plnú znakov vyšmariť z okna a nikdy viac ju už neotvoriť.
Na začiatku prvého ročníka v jazykovej škole v Bratislave praskala trieda vo švíkoch. Bolo veľa tých, ktorých čínska kultúra a jazyk lákali natoľko, že sa odhodlali učiť sa tento jazyk. Keď som prvýkrát prišla, ostatní už mali za sebou dve lekcie, a ja som sledovala s otvorenými ústami, ako dokážu nielen rozumieť učiteľkinej otázke, ale dokonca odpovedať, že sa majú dobre! V ten deň som si povedala, že ja to asi nedám, pretože táto hatlanina určite vyžaduje vysokokapacitný mozog, čo asi nebude môj prípad. Po pár mesiacoch počet žiakov rapídne klesol, a po troch rokoch sme skončili v skupine traja. S počtom žiakov postupne klesala aj naša morálka, a musím priznať, že ku koncu sme to už aj dosť flákali. Ale občas nezaškodí sadnúť si do čajovne, počúvať o prvých zážitkoch našej lektorky v divokej Ríši stredu, a dať si od nových znakov prestávku. Boli sme dobrá partia, a brali sme to ako príjemne strávený spoločný večer.
Najmä pri skupinovom kurze treba s ostatnými držať krok, inak je veľmi únavné sám si dobiehať nepreštudované lekcie v učebnici. Iné je, ak niekto na kurz chodí skôr zo zaujímavosti či rekreačne, ale pre viditeľné výsledky a udržanie motivácie je najlepšie si robiť domáce úlohy a opakovať si novú slovnú zásobu. Ak má však niekto potrebuje flexibilitu, individuálna výučba je najlepší spôsob.
Prečo sa však čínsky jazyk učí ťažšie, než, povedzme, angličtina?
Európske jazyky sú síce rozdelené do rôznych jazykových skupín, ale veľa z nich má značnú časť slovnej zásoby, ktorá má rovnaký základ. Infraštruktúra sa povie infrastructure, distribúcia je zasa distribution. Kein problem! Nie je ťažké tieto slová uhádnuť aj bez predošlých znalostí. V čínštine je to žiaľ úplne iná situácia.
Čo sa týka výslovnosti, v tomto jazyku sa používajú štyri tóny, s ktorými sa neradno zahrávať. Len slabika „ma“ v každej tónine znamená niečo iné. Stačí, že zle zaspievate a už ste si narobili trapas, pretože ste povedali „konope“ (vyslovíme so stúpajúcim tónom, ako v otázke. Fakt? Ma?) namiesto „mama“ (tu vyslovíme s vysokým rovným tónom). A keď už si zapamätáte výslovnosť nového slova, treba zobrať ešte pero a papier a naučiť sa správne načarbať znak k nemu prislúchajúci.
Čínsky jazyk nemá abecedu ale sústavu slabík, a jeden znak je jedna slabika, ktorá má svoj typický význam, alebo, v tom horšom prípade, občas aj niekoľko významov. A preto aj slabika „ma“ , ktorá má rôzne významy s každým tónom, môže byť napísaná minimálne štyrmi znakmi. (Elektronický slovník mi ponúka vyše desať najčastejšie používaných "odrôd" čínskeho „ma“).
妈 mā = matka
蔴 má = konope
马 mǎ = kôň
骂 mà = hrešiť
Pochopím, ak sa po prečítaní informácie o tónoch zatvárite asi takto:
Napriek zdanlivým odrádzajúcim prekážkam však musím dodať, že ak človek k čínštine pristupuje s otvorenou mysľou a neláme si zbytočne hlavu otázkami, prečo sa to tak či onak povie, učiť sa čínštinu je zábavné a obohacujúce. Gramatika je v porovnaní so slovenčinou oveľa jednoduchšia. Stačí zotrvať prvý mesiac, a čím dlhšie sa jazyku človek venuje, tým ľahšie sa mu napreduje a tým viac vidí isté súvislosti v tomto jazykovom systéme. Ak strácate motiváciu, pozrite si napríklad fotky prírodných krás alebo pamiatok z Číny. Chceli by ste to zažiť, nestratiť sa tam, chodievať tam v živote často? Ak áno, ešte si to rozmyslite s pálením tej učebnice v krbe! A nie, nehádžte ju ani von oknom. :)
Dnes aj ja učím základy čínštiny, rada sa delím o zábavné zážitky zo života v Číne, a nabádam tých, ktorí majú záujem o túto kultúru, aby sa hecli, a určite to zvládnu!
Viac zaujímavých informácií nájdete na mojej facebookovej stránke:
