Dnes bol v Pekingu pre mňa celkom netypický jarný deň. Teploty vzlietli až na bláznivých 34 stupňov, no Pekinkčanov neodradil tento fakt od toho, aby, ako každý víkend, vybehli do ulíc. S kamarátom som sa po dlhej prechádzke ocitla v modernom a zaľudnenom centre rušného mesta, iba kúsok od novej obchodnej štvrte plnej zahraničných firiem, luxusných hotelov a drahých obchodov. Mladé aj staršie dámy kráčali s čipkami zdobenými slnečníkmi či peknými slamenými klobúkmi. S manželmi a partnermi lietali z obchodu do obchodu, aby uspokojili svoje nákupné chúťky a doplnili to, čo im doma ešte chýba, prípadne čoho je ešte málo. Pouliční predavači ponúkali turistom rôzne haraburdy a predvádzali ich, plietli sa unáhleným ľuďom do cesty. Občas sa niekto zasnene zastavil, aby niečo vyťukal v mobile, alebo si niečo rozmyslel, a tak nás vždy zabrzdil. Nervózne sme kľučkovali pomedzi ľudí. No po pár minútach sme sa náhle ocitli v inom svete, v tichej uličke na dvore bývalého domu spisovateľa Lao Še.