Dom Lao Še sa skrýva len neďaleko významnej nákupnej ulice Wangfujing. Zrazu sa človek cíti ako v starej Číne a zabudne na to, čo sa deje okolo nás v súčasnosti. Snaha o ekonomický rast, modernizáciu, rozvoj medzinárodných vzťahov a obchodu. Sediac na lavičke v malom uzavretom dvore typického čínskeho domu sa snažím predstaviť si život spisovateľa, ktorý počas svojho života zažil veľa spoločenských a politických zmien na ceste k terajšej Číne. Keďže je dvor uzavretý, takmer nepočuť hluk áut a iných mestských šeliem, ktoré zúrivo vrčia všade naokolo. Len my a Lao Še. No kto bol vlastne tento muž, a prečo si ho Číňania tak vážia, že otvorili toto pamätné múzeum a pomenovali po ňom aj známu pekingskú čajovňu?
Lao Še, narodený v roku 1899 v Pekingu, sa začal venovať písaniu počas svojho štvorročného pobytu v Londýne, kde sa stretol s dielami Charlesa Dickensa. Tie sa mu natoľko zapáčili, že sa rozhodol napísať vlastné romány a divadelné hry. V tých často zobrazoval život bežných ľudí, ich neľahký boj s tvrdou spoločnosťou a snahu o lepší život. Táto snaha však často nepriniesla vytúžené ovocie, ako napríklad v autorovom najznámejšom diele Rikšiar. S hlavným hrdinom, chudobným chlapcom Siangom, ktorý sa vlastnými silami vypracoval na rikšiara, sa osud tvrdo zahral a nedoprial mu žiť dôstojne a šťastne až do smrti. Lao Še však napísal aj humorné a satirické diela a eseje venujúce sa protijaponskej tematike v období vojny týchto dvoch krajín (1937- 1945). Lao Še pôsobil v mnohých kultúrnych a intelektuálnych spolkoch , stal sa prezidentom Pekingskej federácie literatúry a umenia a viceprezidentom Čínskej literárnej federácie. Okrem Londýna žil istú dobu aj v Spojených štátoch a Singapure, kde vyučoval čínsky jazyk a zároveň zoznamoval verejnosť s čínskou kultúrou. Po vzniku Čínskej ľudovej republiky sa však vrátil domov do Pekingu, kde sa presťahoval do tohto domu. Priatelil sa s mnohými významnými osobnosťami a intelektuálmi, no získal si aj obľubu širokej verejnosti. Získal tak prezývku „Umelec ľudu" alebo „Majster jazyka".
Rok 1966 a začiatok Kultúrnej revolúcie Mao Ze Donga bohužiaľ nepriniesol pozitívne zmeny do života nášho „Umelca ľudu". Napriek svojej obľúbenosti a prínosom pre čínsku literatúru a divadlo bol ako tisícky iných umelcov ostro kritizovaný. Neustále ho prenasledovala červená garda, ktorej cieľom bolo vybudovať novú Čínu, a do tej nemali patriť zastaralé tradície minulosti. Zažil verejné zahanbenie a násilie spáchané gardami, ktoré sa tak snažili odradiť ostatných umelcov od akejkoľvek kritiky komunistickej strany. Lao Še a jeho rodina si takto vytrpeli nespravodlivé zaobchádzanie a mnoho problémov. Či už kvôli tomu alebo z iných dôvodov, sa spisovateľ v tom istom roku rozhodol opustiť tento svet. Podľa oficiálnych dokumentov v tichosti odišiel z domu a utopil sa v pekingskom jazere Taiping. Napriek tomu, že už je to takmer päťdesiat rokov, Lao Še naďalej zostáva tu a prihovára sa ľuďom nielen v Číne prostredníctvom svojich románov a divadelných hier. Medzi jeho najznámejšie diela patria Rikšiar, Čajovňa, Štyri generácie pod jednou strechou. Jeho pamätný dom nájdete tam, skrytý v starých uličkách nového Pekingu.
„Som vojak na bojisku literatúry. Používam pero ako zbraň a krvácam na papier." Lao Še
Referencie:
http://sunworlddynastyhotel.com/lao-she-memorial-hall/
http://bratislava.olx.sk/se-lao-riksiar-iid-124785737
http://history.cultural-china.com/en/59History7534.html
http://www.britannica.com/EBchecked/topic/330153/Lao-She
