Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
A sebecky odtŕhajú kúsočky,
nech zapadnú do ich duše skladačky.
Zvnútra zožiera ma strach,
keď telo krája už môj vrah.
A škrípe hladnými zubami.
Už cítim, ako hrubými prstami
zabára sa mi do kože.
Pane Bože, kto mi pomôže?
Ale v tom vrchole zúfalstva
zrazu odvaha vo mne narástla.
A keď už-už mám namále,
vzhliadnem vrahovi do tváre.
Náhle šok údy mi zamrazí,
cítim len srdca prudké nárazy.
Tie oči som videla,
tá tvár je mi známa.
Odrazu už rozumiem,
ten vrah som ja sama.
