To, čo sa udialo v meste Foshan ma veľmi šokovalo a sklamalo. Sklamalo ma správanie okoloidúcich, šoférov vozidiel, ale samozrejme aj rodičov. Ako ju mohli nechať bez dozoru? Prečo ten prvý vodič nezastavil a nepokúsil sa to napraviť? Takýchto otázok si môžeme položiť veľmi veľa, ale zbytočne. Môžeme sa spýtať seba, čo by sme urobili. Určite si povieme, že my by sme hneď priskočili na pomoc zranenému dieťaťu na ceste, volali by sme záchranku a snažili sa nájsť rodičov. Tak prečo až osemnásť ľudí odmietlo urobiť to isté v takej vážnej situácii? Na to sa snaží prísť aj čínska verejnosť, ktorá je tým naozaj pobúrená a vyjadruje sústrasť dievčatku a jej rodičom. Podľa nedávneho výskumu je v spoločnosti nedostatok dôvery medzi ľuďmi. Boja sa, že napríklad pri pokuse o záchranu nakoniec skončia obvinení, alebo sa dostanú do iných problémov. Podľa médií sa stalo sa už niekoľko prípadov, keď dobrý samaritán skončil na policajnom výsluchu. Ďalším dôvodom neochoty pomôcť bola podľa výskumu neznalosť prvej pomoci. V tomto prípade môže človek viac uškodiť ako pomôcť. Keď som sa po prečítaní niekoľkých článkov opäť zamyslela, nebolo to pre mňa také čierno-biele. Spomenula som si dokonca na prípad mojej kamarátky, ktorá pri nehode na diaľnici zletela z cesty rovno do lesa a všetko sa udialo tak rýchlo, že si to asi nikto nevšimol. Pri náraze si rozbila hlavu, tak bola celá krvavá, a keď sa na ceste snažila zastaviť niekoho a požiadať o pomoc, nečakala, že to bude toľko trvať. Ľudia nevideli jej auto, nevedeli, čo sa jej stalo, báli sa, nechceli riskovať. Už sa cítila zúfalá, keď jej zrazu zastavila mladá mamička s bábätkom. Tá, od ktorej by sme to čakali asi najmenej.
Táto správa, ktorá asi obehla celý svet, určite neurobila dobrý dojem na Čínu a jej ľudí. Nemali by sme ale zabúdať, že toto je jeden prípad z mnohých. Pravdaže, pozitívne udalosti bývajú často menej vyzdvihované ako tie šokujúce, pikantné, aj keď nie veľmi potešujúce. Preto nám stačí jeden takýto článok, a už vidíme Číňanov ako bezohľadných egoistov. Nenechajme sa tak ľahko ovplyvniť, ale snažme sa poučiť z tohto príbehu. Spomeňme si naň, keď uvidíme niekoho v núdzi. Budeme ako jeden z tých osemnástich, alebo ako tá devätnásta?
