Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Atramentko ako dvojmesačné šteniatko
rád sa škeril...
miloval vodu...
... a pózoval...
...tváril sa, že premýšľa...
... a premýšľal...
...a kradol mŕtve ryby.... (lebo také sú najlepšie)
...ktoré našiel na svojich potulkách...
...rád sa váľal v smehu...
... a objavoval nové miesta...
... ale vedel byť aj
... leží v hline pod kameňom...
Whisky - jeho mama...
a teraz už spomínaná rýmovačka...
Atramentko, škótsky psík,
ľúbil si Maťu ako nik.
Škeril sa a stále smial,
po hlave jej poskákal,
keď ležala na posteli.
Zuby na ňu stále ceril.
Od hlavy až po chvostík
bol to veľmi krásny psík.
Po výletoch chodil rád,
bol Atlaskov kamarát.
Na výstave uspel vcelku,
v plote spravil dieru veľkú,
cez ktorú sa veruže
chcel biť so psom na nože...
Zubiská mal ako lev,
a tak ich vyskúšať chcel
na tom susedovom psovi.
Ešte dnes tá diera „stojí“,
ktorú za šesť rokov sám
pracne vybudoval tam...
Veľké srdce, veľké ego
ukrývalo malé telo
ešte väčšie zubiská...
Už ho Maťa nestíska.
Leží v hline pod kameňom
a Maťa len sníva o ňom.
Dnes už v nebi vždycky k ránu
hrabe pod nebeskú bránu,
aby raz, až príde čas
bol so svojou Maťkou zas...
...dnešný večer...
