Prvá bola francúzáčka na cisarák. Majitelia sa ma neustále vypytovali: „prečo ich len nemôže vytlačiť?“ Keď túto otázku zopakovali čtvrtýkrát po sebe, odpovedala som im, že toto plemeno ľudia zbastardili – preto! (Nechápali.) Je jasné, že človek si nevyberá, kedy začne jeho sučka rodiť (je jedno, akého je plemena), ale vyberá si, kedy príde na vakcináciu a kedy sa vyberie s kardiakom na kontrolu. Po francúzáčke, ktorú sme pred cisarákom nutne potrebovali ochladiť (klíma bola nastavená na 16 stupňov!), za dve minúty pribudol geriatrický kardiak, ktorého priniesli majitelia, lebo mu už deň pred tým bolo „akosi čudne“. Minútu po nich som obliekla do sterilných plášťov majiteľov veľkého čierneho psa, ktorého som videla pol hodinu pred tým prechádzať sa po rozhorúčenom asfalte parkoviska. Majiteľka sedela v (relatívnom) chlade v čakárni (25 stupňov) a pes sa bosý prechádzal po 70 stupňovom asfalte. Vraj chcú len zaočkovať, no pes mal už 41 stupňov. V tom geriatrický kardiak skolaboval... a napriek nášmu rýchlemu zásahu to neprežil. Isto, bol už starý a pri ťažkom postihnutí srdiečka čakáte každý deň, že sa môže niečo také stať. No vždy vás to zaskočí. (Ak prežil včerajšie teplá, prečo by nemohol prežiť tie dnešné?!...)
Napokon (takmer) všetko dobre dopadlo vďaka klíme.
Dovetok
Dnes prišla o 16-tej pani so štyrmi šteniatkami labradorov na primovakcináciu. V aute bez klímy ich deti držali v náručí, a takto k nám cestovali 20 minút. (Nebol to ani geriatrik, ktorému prišlo zle, ani „plochý čumák“ na cisarák, takže si skutočne mohli vybrať príhodnejší čas.) (Pochopiteľne aj ony boli prehriate, aj ony skončili s klimatizovanej operačke.) Nechápem, čo „pudí“ ľudí sadnúť do auta v najväčšej horúčave, keď sú ulice a fasády domov od celodenného slnka najviac rozpálené, keď má asfalt aj 80 stupňov, auto, zamknuté pred domom celý deň, je rozpálené ako pec, a v tomto „komforte“ ešte majiteľ svojho psieho priateľa zohrieva vlastným telom...
