Potom kastruje westíkov a westice z útulku. Zamestnanci im našli nový domov. Viem, že všetci psi sú niečím krásni – niektorí viac, na niektorých potrebujeme iba zmeniť uhoľ pohľadu. Ale westíci majú proste úžasný kukuč a šibalskú tváričku. Preto sú po svete takí populárni. A títo – aj keď sú špinaví a zanedbaní, sú proste krásni. A nemať doma desať psov, isto by som si ich vzala. V duchu vidím, ako by s mojimi šiestimi škótmi lietali po záhrade a robili neplechu, ako sa na správnych psov zo Západnej Vysočiny patrí.
Je niečo pred piatou, keď všetko upracem a dám sterilizovať. Na chvíľu si sadnem k počítaču a čítam došlú poštu.
Keď sa vrátim do vyšetrovne, Vlado práve otvorí dvere a volá dnu posledných pacientov tohto dňa. Psík ma opäť zaujme, lebo aj keď je to bastardík, vypadá ako basendži. Má štíhlu plavú postavu, hlavičku s bielou lysinou tiahnucou sa od čela, cez pysky a hrdlo na hruď. Biely spodok nôh. A biely konček chvosta. Ako správny basendži. Prichádza s ním manželský pár a na Vladovu otázku (čo budeme robiť?) pán odpovedá: - My by sme chceli dať tohto psa zastreliť. -
- Chcete ho dať uspať? -
- Ano. -
- Má nejaké problémy? - Pýta s Vlado, ktorý nechce uspať zdravého psa.
Ozve sa manželka: - Neznáša malé deti. Hryzie ich... a my máme malé deti. -
Z rozhovoru vyplynie, že psík má asi štyri roky, že ho zdedili, lebo mu umrel majiteľ, starý pán. A že už proste nemajú nervy, lebo (vraj) ohrozuje ich deti.
Vlado pozerá na psíka a pýta sa: - Nechceli by ste ho dať do útulku?-
- Takéhoto psa? - Ozve sa pán s opovrhnutím.
- V útulku sú rôzny psi a nikdy neviete, ktorý sa komu zapáči. - Dôvodí Vlado. - A okrem toho, to čo by ste dali za uspatie a za odvoz do kafilérie, dáte za kastráciu a bude sa mať v útulku dobre. Troška sa po kastrácii skľudní, nebude taký agresívny, skôr sa začlení do svorky... Je tam síce teraz až stoštyridsať psov, ale majú spoločný výbeh, spolu sa hrajú, spolu behajú celý deň. Žijú vo svorke a sú šťastné. -
Manželia sa medzi sebou rozprávajú po maďarsky. Vždy som pokladala za nevýhodu, že neviem po maďarsky, a teraz by som veľmi chcela vedieť, o čom spolu diskutujú. Aj keď psa drží pán, psie oči sa neustále obracajú k paničke a dvíhajú sa k nej v nemej prosbe a je celkom jasné, kto nad ním podpísal rozsudok smrti. Pes vie, že má svoje chvíle zrátané. A neodváži sa po nich ani len skákať, aby si ich udobril. Kňučať, plakať, prosíkať... nedokáže od strachu ani len kyvkať chvostom - akože ja nič, ja muzikant... nedokáže nič, iba svoje oči upiera na paničku a čaká, aký rozsudok nad ním vynesie.
Ja tam stojím, všetko počujem a vidím a nemiešam sa do rozhovoru, lebo by som nemala vstupovať do konverzácie lekára, keď zisťuje anamnézu zvieratka. Ibaže cítim, že všetko je úplne inak a že na to podstatné sa nikto nespýtal.
- Je agresívny ten pes? - Otočím sa s otázkou na majiteľku.
- Nie, iba... -
- Aké veľké máte deti? -
- Štvorročné a ročné. -
- Žiarli na ne? -
- Nie. -
- Chodí za nimi a hryzie ich? -
- Nie. To oni. Sú ešte malé... -
A hlúpe. Zišlo by sa dodať. Ale najhlúpejšia si ty, keď ich nechávaš so psom, ktorého týrajú a on sa nedokáže inak brániť, iba tým že vrčí, prípadne hryzie.
- Robia mu zle? -
- Ano. Ale sú ešte malé a nevedia čo robia... - Bráni ich matka. Manžel stojí bez slova. Pripadám si ako Yosarian z hlavy XXII, keď zistil, akým spôsobom sa môže dostať z vojny. Takže miesto toho, aby mama štvorročnému dieťaťu, ktoré už toľko chápe vysvetlila, čo nemôže psovi robiť. Že je to živá bytosť. Že cíti bolesť rovnako ako my. Že sa potrebuje v kľude najesť, pospať si, aby mohol v noci strážiť dom pred zlodejmi... tak ho nechá s ešte menším bratom bez dozoru, nech tyranizujú úbohého psa, a keď sa ten bráni, tak ho proste „prinesú zastreliť“.
- Psík sa vašich detí bojí. Robia mu zle a on nevie, ako inak sa brániť. Keby to bol veľký pes, ani sa nepohne. Možno maximálne odíde. Pretože je veľký, má sedemdesiat kíl a nejaký dvanásť kilový prcek mu nemôže ublížiť. Ale tento je malý. - Ukazujem na psa, ktorý má oči iba pre paničku a stále čaká, čo bude nasledovať. Či sa napokon poprave nevyhne.
- Väčšiemu by ste mali vysvetliť, že psíka to bolí. Radšej si čupnite aj s dieťaťom, vezmite si piškóty, zavolajte psíka k sebe, dajte mu piškótu, potom dajte piškótu do ruky dieťatka, nech ho nakŕmi ono. Pod vašim dozorom. Aby zistil, že mu nerobia iba zle. Že sú aj dobré a nemusí sa ich báť. No a ročné by ste vôbec nemali nechávať bez dozoru s akýmkoľvek psom. Aj dobráka môže poštípať osa a v záchvate bolesti môže malé pohrýzť a ublížiť mu. -
- Ale ani mňa neznáša ten pes! Stále na mňa šteká! - Zapojí sa rozhovoru po dlhom čase majiteľ.
- Lebo sa vás bojí. - Odpovedám. - Buďte k nemu milší. Kŕmte ho z ruky. Z ruky. Aby zistil, že ruky nie sú iba trestajúce. A že ho máte radi. -
Počas mojej reči sa Vlado kamsi vytratil a nechal nás samých. Manželia sa opäť radia po maďarsky. Ani len podľa tónu nedokážem určiť, akým smerom sa uberá ich rozhovor, a či nie je moje apelovanie na zdravý rozum zbytočné.
Čupnem si a volám psa k sebe. Príde. Nechá sa hladkať. Je úplne odovzdaný a po pár sekundách opäť uprie pohľad plný očakávania na paničku. Je to veľmi smutné a dojemné zároveň, lebo toto zvieratko vie, že jeho život je v jej rukách a závisí od jej ľubovôle.
Prichádza Vlado. - Tak ako ste sa rozhodli? -
- Do útulku ho nedám! - Rezolútne vyhlási majiteľka. Na okamih zamriem, že som sa snažila úplne zbytočne. Hlava XXII funguje aj v reálnom svete, nie len vo svete pána Hellera. Vzdychne. - A ako to vlastne je? Vykastrujete ho hneď, alebo... -
- Dnes už nie, ale môžete sa objednať. Bude vás to stáť asi tridsať euro. -
Opäť nasleduje dialóg v cudzom jazyku. A napokon s povzdychom, že svoj problém jednoducho nevyriešili, odchádzajú. Psík sa neteší, neskáče od radosti, spokojnosti, šťastia, lásky... že sa zachránil. Je taký vystresovaný, že ich iba poslušne nasleduje.
Ráno skôr, ako sa úplne preberiem si na neho spomeniem. Ktovie, či ho ešte niekedy uvidím. Či sa budú riadiť mojimi odporúčaniami a či sa ich spoločný život zmení k lepšiemu. Alebo zájdu za niekým iným, kto nebude mať duševný problém, keď mu povedia: - Chceme dať tohto psa zastreliť.-
Je neuveriteľné, koľko tvorov je nám vydaných na milosť a nemilosť a ako kruto s nimi zaobchádzame.
Yosarian by sa v noci vykradol a posunul by červenú stužku na mape, znázorňujúcu bojovú líniu. Lenže čo posuniem ja? A kam?
