Naposledy to bol „ocko" boston teriéra.
(Dávno sú preč časy, keď k nám prišiel jeden z troch bostonov Slovenska a môj kolega ho okomentoval: celkom pekný francúzsky buldoček, len keby nebol taký tenký... Ja som sa smiala, no majiteľka bola „spravodlivo" pobúrená, že taký vychýrený veterinár nerozozná buldočka od boston teriéra. Pani zrejme netušila, že veterinári sa učia na škole psov liečiť, nie rozlišovať plemená. Ale späť do prítomnosti.)
Šteniatko malilinké, vychudnuté, chrchlavé a nevyliečiteľne choré. Za svoj krátky vek pojedlo nepreberné množstvo a druhy antibiotík - bez výsledku. (Teda až na rezistenciu na antibiotiká.) Ťažký zápal pľúc mu spravil zo života peklo. Nedokáže sa normálne nadýchnuť, pretože polovica pľúc je po zápaloch nefunkčná. Je cyanotický, už so zmenami na srdci, ktoré sa snaží zo všetkých síl vykompenzovať namáhavou a zrýchlenou činnosťou nedostatok kyslíka...
RTG len potvrdí diagnózu. Dominika šteniatko vracia majiteľovi, vysvetľuje, že psíča má pred sebou ťažký a krátky život. Používa latinu, majiteľ stojí, hladká bábo a nerozumie. Pridám sa a „po lopate" mu vysvetlím, akú chorobu má ich psík, aký je postup a prognóza. Dominika odchádza pre hematologickú skúmavku a necháva nás samotných. K majiteľovi sa pridáva manželka a vypytuje sa, čo sme doteraz zistili. Opakujem, čo som povedala pánovi a čakám na Dominiku. Majiteľ je starší pán - možno 60, možno 65. Hladká malé telíčko a po nose mu stekajú slzy. Manželka ho hladká a „čičíka": neplaaač...
Je to šteniatko s PP? Pýtam sa, aj keď viem, aká bude odpoveď, no chcem, aby pán na chvíľu myslel na niečo iné, nie na tmavú budúcnosť svojho zverenca. Nie. Vraveli sme si, že nechceme chodiť na výstavy a bez papierov sú oveľa lacnejší... aj tak sme na neho dlho čakali...
Čo im na to povedať: viete ľudkovia, ste strašne hlúpi, keď ste si kúpili šteňa od množiteľa, ktorému ide iba o prachy. Pre ktorého je každá suka iba výrobný prostriedok a každé šteňa iba tovar na sklade. Ktorý nemá ani v päte nejakú chovateľskú etiku a empatiu k novému majiteľovi, ktorý dá dakedy tisíce eur za (ne)zdravie svojho miláčika, ktorý sa bude trápiť (ale hlavne jeho pes) a ktorý ho bude oplakávať (v čase, keď psovi už bude „najlepšie", lebo bude pod zemou)...?
Nepomohlo by im to. Snáď by im to otvorilo oči. Snáď by si už žiadneho bezpapieráka nekúpili. Ale bola by som na nich v ich žiali krutá. (A okrem toho, väčšina ľudí neznesie ani len konštruktívnu kritiku, ale „zježí" sa ako dikobraz a začne obhajovať svoje hlúpe rozhodnutie, pretože je to ich rozhodnutie a oni ani sami pred sebou nepriznajú, že urobili chybu.)
A tak im iba v krátkosti vysvetlím pravidlá chovu s PP, vravím niečo o veterinárnom dohľade a chovateľských podmienkach, kúpnej zmluve, ktorá dáva majiteľovi isté záruky...
Keby aspoň nebol taký múdry! Povzdychne si majiteľ. (Možno by sa s ním ľahšie rozlúčili a dali by ho „uspať", aby sa to malé telíčko tak netrápilo, keď je nad slnko jasnejšie, že lepšie to už nikdy nebude...)
Aj teraz by som rada oponovala: viete, on nie ju múdry. Žiadne šteniatko nie je múdre. Je hlúpučké a všetko sa musí naučiť. A to, že vaše šteniatko je poriadne, nič netrhá, nebehá, nie je ako živé striebro, ktoré musí všade byť a všetko skontrolovať, ochutnať, potrhať... je len preto, že je choré. A robí len to, čo mu choroba dovolí. A pri jeho stave mu nedovolí takmer nič. Celý deň preleží, nič nepokazí, keď ho zavoláte ledva príde len preto, že by chcelo byť ako všetky ostatné (zdravé) šteniatka. Aj ono by bolo rado šintrom, čo sa nezmestí do kože a objavuje svet... ale nemôže. Nie je múdre. Je choré...
Neviem, či si to ľudia neuvedomujú. Či to nerozlišujú. Asi nie. Každé choré šteniatko je „"múdre" - aspoň v očiach svojho majiteľa. Ibaže (takmer) každé „múdre" šteniatko pochádza od množiteľov bez PP. Ak už toto ľudí neodradí od ich kúpi, tak čo potom?...
