Tak sa stalo, že aj Atramentko raz s chuťou spapal latexovú sliepočku a náramne sa bavil na tom, ako ju po celom byte hľadám.
Chudáčik Atramentko už tretí rok naháňa nadýchané obláčkové kočičky, ale keď ma stretnú známi a vidia, ako si Atlasko vedľa mňa vykračuje, pýtajú sa: to je ten, čo zjedol gumovú kačičku?... (Isto mnohí z vás vedia, že „kačičku“ sme úspešne laparoskopicky vybrali.)
Horšie (a smutnejšie) je, keď je pes dlhé hodiny odkázaný sám na seba bez adekvátneho programu či pracovného vyťaženia a z nudy robí „neplechu“. Trhá koberec, žuje topánky, loptičky, šaty, igelitové vrecia, „zbiera“ gaštany, orechy, kôstky z marhúľ alebo sliviek či broskýň, papeky, plastové fľaše (mnohí psi z nich úspešne dokážu „odmontovať“ vrchnáky, ktoré prehltnú)... proste pes sa snaží zahnať nudu a všetky spomenuté predmety (a mnohé iné) končia často v psom žalúdku. Gaštany, orechy, loptičky, gumové hračky, hadice, časti kobercov, celý cvernový uzol, dvesto litrové igelitové vrece v celku, kovové predmety, sklo, háčik na ryby, kamene... to všetko vyberáme zo psích žalúdkov. (Raz za nami prišiel pán a vraví, že jeho boxerovi: „... hrká v žalúdku.“ Skutočne. Boxer mal v sebe toľko kamienkov, že za „jazdy“ hrkotali.)
Ak je majiteľ všímavý a svojho psa sleduje a pozná (a príde včas, a nenastanú žiadne komplikácie...) dá sa problémom odpomôcť. Vždy je to ale veľmi náročné – aj pre psí organizmus.
Pred pár týždňami sme vyberali cane corsovi zo GIT cudzí predmet. Ako naschvál bol piatok večer. Vzdychla som si, že to určite len ja a Robo máme na piatok večer taký bohovský program... Cudzí predmet bol už v tenkom čreve a nakoniec to bol plyšový macík. Ale všetko dopadlo dobre a za tri dni išiel corsák domov. Ešte majitelia dvakrát zavolali, že všetko je OK a potom sa odmlčali...
Nedávno nás navštívila kolegyňa – veterinárka z Levíc a medzi rečou sa spýtala, či si pamätáme na psa s macíkom v bruchu. Jasné. Prikývli sme. A tak pridala svoj diel „skladačky“ – psíkovi sa polepšilo, za pár dní majitelia prešli z diéty na tuhú stravu... no a o týždeň boli u nej, že je psovi zase zle, že nežerie, vracia... a čuduj sa svete – RTG odhalilo cudzí predmet v žalúdku. Tak sa do toho s vervou pustila a gastrotómiou („hrubou silou“ – rozrezaním žalúdka) „vydolovala“ veľkú špongiu na riad... Poznáte to – znova antibiotiká, hladovka, infúzky, po pár dňoch tekutá strava – vývar, rozmixovaná polievka, riedke kaše... pretože za takú krátku dobu dvakrát za sebou také silné poškodenie žalúdočnej sliznice...
Ale to nebolo všetko. Po pár dňoch liečby psík (ktorý zrejme nebol ani správne vakcinovaný) dostal parvovirózu, a to už jeho ubolené a zoslabnuté telo „nerozdýchalo“...
Smutný koniec jedného krásneho psa, na ktorého majitelia nemali čas. Nevenovali sa mu, vhodne ho nezamestnali, mali ho len ako krásny záhradný doplnok...
Neviem čo dodať na záver a či vôbec niečo dodať treba. Mentorovať sa mi nechce, opakovať slová klasika o tom, že sme zodpovední za to, čo sme k sebe pripútali, až sa z nich stane klišé, sa sem nehodí. A krútiť hlavou nad hlúposťou niektorých majiteľov tomu psovi (ani žiadnemu inému) nepomôže...
Takže... pekný večer priatelia.
Apropo – viete, čo práve teraz robí váš pes?...
