Isto sa niektorí z vás rozpamätajú na množiteľa, ktorý nakŕmil svojich psov surovým droždím. Nejdem to tu rozoberať. Občas príde na asistovaný pôrod. (Aby som použila jeho slová: „ u mňa musí suka porodiť prirodzene do dvoch hodín. A nesmie štekať. Inak u mňa končí...") Viem si živo predstaviť kde a ako (končí)... Nuž a tento týpek sa mi ráno šklebil do ksichtu, v rukách zvieral nejaké vychudnuté úbožiatko do ktorého Linda strkala pôrodné kliešte, ono jačalo jak pavián a jemu to pripadalo normálne a prirodzené - veď koniec koncov na to sa tí zasr...ní psi na tento svet narodili, aby sme z nich niečo vytĺkli, no nie?! Otočila som sa na päte a odišla som čistiť klietky po maródoch, ktorí sú u nás hospitalizovaní. A verte, alebo nie, celý deň som mala pokazený...
Popoludní som si povedala, že sa odreagujem na prechádzke s mojimi psíkmi, ale Mentoska sa hneď v úvode prechádzky vyváľala v ľudskom... (veď viete v čom) a tak ma nasr...dila, že som mala chuť ju roztrhnúť a aj to hovado v ľudskej koži, ktoré TO robí vonku pri ceste. Niektorí ľudia mi pripadajú fakt neuveriteľné svine a to ešte tým chúdencom svinkám krivdím, pretože sú to (ak majú možnosť) veľmi čistotné zvieratá...
A tak som si povedala, že psov a zážitkov s nimi mám dnes až po krk, a že sa dnes budem venovať mačičkám. A aby som vám aj niečo poradila a nie sa len sťažovala, dám vám pár rád od pani Vicky Halls, ktorá je členkou Asociácie konzultantov správania zvierat vo Veľkej Británii. Túto milú a zanietenú pani sme mali ako prednášajúcu na kongrese a dnes vám čo to „prezradím" z jej doporučení. A aby ste z toho mali úžitok, dnes to môže byť napr. preprava mačacieho pacienta na veterinu.
Isto si poviete, že to nie je žiadna veda. Napchať mačku do prepravky a šup s ňou do auta a z auta do čakárne. Takmer... Ale aby sa vaša mačička cítila čo najpohodlnejšia a najpríjemnejšie, mali by ste dodržať pár pravidiel, pretože mačky sú oveľa väčšie introvertky ako psi, sú menej domestikované (a aj medzi nimi sa nájdu ešte takmer polodivoké mačky s ktorými sú ešte väčšie problémy - napr. mačka bengálska) a aj náchylnejšie na stres, ktorý u nich môže vyvolať rôzne zdravotné problémy, ktoré môže lekár vyhodnotiť ako súčasť choroby a pritom pôjde „iba" o stres z prepravy. Medzi príznakmi stresu môže byť zvýšená hladina cukru v krvi, zvýšená dychová aj tepová frekvencia, zvýšená salivácia (slinenie) a teplota... a toto všetko môže lekár vyhodnotiť ako súčasť choroby. Práve preto by sme sa mali snažiť o to, aby sa naša mica aj v prepravke a cudzom prostredí cítila pohodlne a v bezpečí.
Takže: málo mačiek je naučených na prepravku. Môžete ju priebežne na toto miesto zvykať tak, že ju bude mať vždy otvorenú a „po ruke" a tiež jej môžete do prepravky dávať nejaké dobroty a hračky, aby si na ňu zvykla. Keď ste už túto dlhodobú prípravnú fázu nestihli, aj tak dajte mačke do miestnosti otvorenú prepravku aspoň pol hodiny pred odchodom k veterinárovi, nech sa s ňou postupne zoznámi. Hračka a maškrta je len plus. Tiež je veľmi dobré zapnúť v miestnosti dufúzer feliway. Sú to prírodné upokojujúce feromóny, ktoré mačku ukludnia. Tieto feromóny sú dostať aj vo forme spreju, takže môžete prepravku aj vnútro prepravky nasprejovať a keď už hovorím o spreji feliway, skôr ako zabudnem, dodám, že pred cestou môžete nasprejovať aj vnútro auta, v ktorom cicu poveziete. Určite to ocení. Prepravka môže byť plastová, ale aj papierová - ak je pevná, je mnohokrát ešte lepšia, pretože papierové steny prepravky tak neodrážajú zvuk, ako plastové. No a veľký buchot vadí každej mačke, hlavne vystresovanej, zavretej v malej prepravke. Pri papierovej krabici dajte pozor, aby vám mačka nevypadla cez dno, ktoré môže byť rozhegané - prípadne ju previažte špagátom. Dnu by ste mali dať savú podložku, pretože mačička sa v strese pociká, pokaká a u lekára ju vytiahnete špinavú, mokrú a smadľavú. Tiež, ak plánujete návštevu u lekára, nemala by mačka jesť minimálne 5 hodín pred cestou - práve pre vyššie spomenuté komplikácie počas cesty. Dobré je, ak pod podložku dáte ešte nejaký uterák, alebo dečku, najlepšie nasiaknutú vašim pachom. Nie je to nič ťažké. Ak sa rozhodnete v jeden deň, že napr. zajtra je vhodná doma na vakcináciu vašej mici, večer, pred telkou si na chrbát prehoďte uterák, či deku a takto pozerajte TV, prípadne si na deku sadnite. Váš pach bude mačička na druhý deň cítiť a predsa len bude mať lepší pocit, keď aj v cudzom prostredí bude cítiť niečo známe. (Ak sa stal napr. mačke úraz a nemali ste čas na takúto prípravu uteráku, dajte pod mačku vaše staré použité tričko. Moje Mimítko považovalo moje použité veci za najlepšie a najbezpečnejšie miesto pod slnkom...) Takéto uteráky si pripravte dva, neskôr sa dostanem k funkcii druhého. Tiež savé podložky si vezmite dve. Práve preto, že pri ceste k lekárovi môže prvú podložku cica znečistiť...
Tak, všetko máte pripravené, mačičku ste naložili bez problémov do prepravky a hurá s ňou do auta a k lekárovi.
V aute ju môžete položiť na predné sedadlo. Väčšina áut je robených tak, že sedadlá sa smerom dozadu znižujú, takže je prepravka s mačkou šikmo. Aby sa mačka cítila čo najprirodzenejšie a najpohodlnejšie, podložte prepravku molitanom, stočeným uterákom, polystyrénom... tak, aby bola vo vodorovnej polohe a prepravku pripútajte bezpečnostným pásom. S mačičkou sa môžete počas cesty rozprávať a tichým pokojným hlasom ju upokojovať. Hlavne jazdite plynule, nerozbiehajte sa prudko, ani prudko nebrzdite a skúste sa vžiť do kože toho tvorčeka čo veziete, ako by ste sa vy cítili na jeho mieste, keby ste počas jazdy lietali z jedného kúta prepravky do druhého. (Mala som kamošku, ktorá sa vždy sťažovala, že jej psi nechcú chodiť autom a že vždy vracajú. Keď ma prvýkrát vzala na cestu, aj sa som vracala a tiež som s ňou viac nechcela ísť.) Nie ste pretekári formuly jedna. Ste zodpovední majitelia chorého zvieratka. Na to pamätajte...
Cestu ste zvládli bez problémov a konečne ste sa dostali na veterinu do čakárne.
V čakárni prepravku s mačičkou vyložte na sedadlo. Mačky všeobecne neradi ležia na zemi - ale skôr na vyvýšenom mieste a hlavne sú neradi na zemi v miestach, kde sa môžu stretnúť s obťažujúcimi psami. V prepravke sa cítia uväznené, bez možnosti ujsť na bezpečnú vzdialenosť, a tak ich zbytočne ani svojou nevedomosťou netrápte. Môžete majiteľov dotieravých psov poprosiť o tolerantnejší prístup - nech si svojich psíkov držia nakrátko a vašu cicu neobťažujú. Takže prepravku na lavičku, dvierka môžete otočiť smerom ku stene - aby ani veľkí psi nepchali hlavu ku klietke a vašu cicu nestrašili. A konečne sa dostávam k funkcii druhého „ovoňaného" uteráka - klietku ním prikryte. Ostré svetlo mačkám vadí a pach uteráka v nich bude vyvolávať pocit domova...
Nuž... a to je na dnes všetko. Ostatné je na veterinárovi, sestričke, alebo iných zamestnancoch kliniky. Nabudúce si možno povieme ešte niečo iné.
Prajem vám pekný večer priatelia a nech sú vaše mice dlho zdravé. Všetko dobré.
