Hneď ráno príde slečna so psíkom, ktorému sme robili osteosyntézu a prišiel na RTG. Bol z ďaleka a na kontroly chodil ku kolegovi- a ten ho teraz poslal k nám na snímok. Slečna nás poučuje:
-Pán dochtor chce vedieť, či tam už má kaluš...- pozrieme sa so Zuzkou na seba a bez slova uspávame psíka a roentgenujeme ho. Naozaj objavíme na zlomených koncoch kosti KALUS, ale po žiadnych KALUŽIACH ani chýru, ani slychu. Psíkovi vyberiem stehy a slečnu ubezpečíme, že je všetko v poriadku a že má psíkovi nôžku ešte šetriť, a že bude všetko OK.
Ďalším pacientom je pani so starším psíkom, ktorá prišla za Igorom. Igorko je jej ,,Lennon“ (to znamená, že psíkovi sa môže venovať LEN ON) a tak sa jej hneď venuje. Pani rozpráva anamnézu a to, čo ju k nám priviedlo:-... on bol celý život zdravý. Iba kedysi dávno mal ,,tuto“ (ukazuje) taký malý INCESTÍK... -
Mne s Igorom je hneď jasné, že pani má so sto percentnou istotu na mysli ABSCES. Namiesto rozoberania rôznych významov oboch slov sa pustíme do skúmania terajších problémov jej psíka a naordinujeme hladovku. Odmeriame teplotu a prikážeme podávať špeci diétu, lebo dnes prišiel psík s gastrointestinálnymi problémami.
Keď odíde, tak to okomentujem:- No, exces, incest a absces... však to znie takmer rovnako a IN znamená vnútri, tak že je to lepšie, ako exces. Hlavne, že sme tomu rozumeli.-
Často sa nám stane, že ľudia prídu a pýtajú lieky na ODČREVNENIE. Občas si ich Robo doberá a keď sa ho pýtajú, ako často by mali odčrevňovať psa, odpovedá, že ODČREVNIŤ ho stačí raz v živote.
-Ale... nám povedali, že aspoň raz za rok... Jachtajú.
-Ano. ODČERVIŤ- teda vybrať červíky by ste mali aj štyrikrát do roka. Ale ODČREVNIŤ – teda vybrať psíkovi črevá, stačí raz v živote a viackrát to už iste neabsolvuje...-
Stane sa, že niektorí nepochopia, ani tento výklad, ale väčšine stačí táto poučka, aby svoj slovník opravili.
Alebo ktosi zaklope a lámanou slovenčinou vraví, že prišiel na ultrahank na potvrdenie gravitácie. Keby nespomenul gravitáciu, tak by som sa len domýšľala, že oným ultrahankom je ultrasonograf.
Pochopiteľne GRAVITÁCIOU rozumie GRAVIDITU.
Ale aby som ,,neohovárala“ iba klientov. Stane sa nám, že sme i my za bláznov. Veľmi radi na príklad používame spojenie LEGE ARTRITIS na miesto pôvodného LEGE ARTIS ( čiže v súlade s vedeckými poznatkami) . používame to medzi sebou, ale keďže to máme zaužívané, tak to povieme aj pred kolegami na konferencii, či nejakom školení a potom sa nám dostane jemného upozornenia:- pán kolega! To je správne : lege artis!-
No a ja osobne som pozerala na animal planet dokument o veterinárnej pohotovosti, kde v jednom diely rozprávač dokumentu tvrdil, že:- rodiacej mačičke dali OXYTOXÍN ( na miesto správneho OXYTOCÍN) A mne sa to tak zapáčilo, že to dodnes používam. Často sa pri cisarákoch( lebo je to látka, ktorá napomáha sťahom maternice) pýtam kolegov:- dám ti aj oxy-toxy? - A oni prisvedčia. Pochopiteľne, že som to raz povedala na nejakých psích pretekoch, kde bol zhodou okolností veterinár, ktorý ma neušetril jedovatej prednášky a vysvetlil mi, aká som neuveriteľne hlúpa, keď si nedokážem zapamätať tak ľahké slovo... :)
Tiež niektorí z nás zmenia také jednoduché slovíčka, ako: INTUBOVAŤ, EXTUBOVAŤ( čiže zaviesť tracheálnu kanylu, vybrať tracheálnu kanylu).
Jurko často používal výraz ODintubovať( ,, odzaviesť“) . samozrejme som to nenechala bez komentára, a potom som sa to snažila, ako všetko, vylepšiť a tak často kladiem po skončení operácie otázku: - Môžem ju už DOODINTUBOVAŤ ?
Alebo vravím FAKTÚRAM - FRAKTÚRA a keď mi šéf povie:- Poď, dokončíme tú fraktúru.- Janko sa začne obzerať a vypytovať:- Akú? Akú?- Pretože skutočné fraktúry- to je jeho. J
A občas nám KOLAUDUJÚ psíci, lebo toto slovíčko si tiež raz jedna naša klientka pomýlila so slovom KOLABOVAŤ. Keďže sme si tento nelogizmus zaradili do nášho slovníka, potom pripadáme intelektuálnym klientom ako banda vymetencov.
Úsmevných príhod sa nájde na veterine viac než dosť, pretože robíte s ľuďmi, musíte s nimi komunikovať a aj keď v ordinácii rozprávame okrem slovenčiny aj po nemecky a anglicky, aj tak nám napr. maďarčina vôbec nejde, pretože ani jeden z nás ju neovláda (okrem Janky, ktorá nastúpila toť nedávno) - ešte tak nahodiť správny prízvuk.
A niektoré tieto úsmevné príhody majú takmer sexuálny podtón:
Napríklad výraz GENITÁLNY, namiesto GENIÁLNY.
Teraz som si spomenula na príhodu, ktorá sa stala dávnejšie... bolo to v lete cez obednú prestávku, ľudia žiadni. Zostala som v ordinácii sama s Igorom. Ten pospával v pracovni na gauči, ja som robila poriadky, čas sa pomaly vliekol v dusnom teple, keď aj muchy lietajú obzvlášť lenivo. Konečne som mala všetko urobené a tak som zobudila Igora, že keď nie sú pacienti, mohol by mi spraviť sono pečene, lebo už pár dní som mala v žalúdku ťažobu a divný pocit. Nerád, ale napokon predsa len vstal a so slovami:- No poď!- vzal sono a zamieril s ním do RTG miestnosti, aby sme boli v tme a lepšie sa nám videlo na obrazovku. Ľahla som si na TRG stôl, vyhrnula som si zelenú košeľu, natrel mi solar plexus sonogelom a už aj mi behal sondou po bruchu. Objaviť moju pečeň netrvalo dlho a za chvíľu sme si už prezerali aj žlčník a črevá........ po pár minútach to zakončil slovami, že je všetko v poriadku, že som iba hypochonder, ale že keď už robí sono, pozrie si aj svoju pečeň. Ja som sa pozrela na jeho vnútorné orgány (porovnala s mojimi) a po chvíľke spoločne vyšli z miestnosti (kde sme boli zavretí).
Keď sme vstúpili do poludňajšieho svetla ordinácie, objavili sme v nej staršieho pána, ako prestupuje z nohy na nohu a tvári sa veľmi... nervózne. Až vtedy si uvedomím, že Igor si zaväzuje šnúrku na nohaviciach a ja, držiac si pod pazuchou koniec šiat, si utieram papierovými obrúskami brucho. Pán sa snaží nedívať na nás, alebo aspoň nevidieť, čo práve robíme, hoci Igor hneď k nemu zamieri a pýta sa ho, prečo prišiel. Pán jachtá niečo o liekoch. Viem, čo mu asi ide hlavou- ,,pristihol“ nás a my nemáme ani toľko slušnosti, aby sme sa aspoň začervenali a bez problémov s ním komunikujeme.
( Teraz dúfam, že snáď číta tieto riadky a pochopí, že sme nerobili nič neprístojné, iba bežné ultrasonografické vyšetrenieJ )
Nie je to u nás nič neobvyklé, že často používame svoje orgány, ako didaktickú pomôcku- prvý príklad, čo ma napadá je tiež zhodou okolností s Igorom a pečeňou. Tento sa udial v neskorú jeseň, v čase zabíjačiek. Ja mäso síce nejem, ale ostatní kolegovia si na ňom radi pochutia a keď niektorý z nich zabíja, nikdy nezabudne na kolegov a prinesie do práce ,,výslužku“.
Za Igorom prichádza pani s veľmi obéznym krížencom a vysvetľuje príčiny svojej návštevy- nechutenstvo, vracanie........ z anamnézy vyplynie, že pani krmí svojho miláčika veľmi nezdravo, samým tučným mäsom bez príloh a psík bude mať isto poškodenú pečeň. Igor chce odobrať krv na biochemku a volá ma na pomoc. Kým čakáme na výsledky, ešte sa rozhodne spraviť sono pečene a žlčníka a tu opäť nastupuje moja pomoc, lebo majiteľka si nevie so svojím pätnásť kilovým psíkom ( ktorého ideálna váha by bola osem kíl) rady. Pomôžem ho Igorovi pretočiť na chrbát, oholíme mu brucho a za majiteľkinho híkania mu konečne robíme sono. Pečeň je homogénna a na pohľad zdravá, i keď v žlčníku objavíme vločky a Igor sa dá do vysvetľovania, že je to od príliš mastne stravy, nesprávnej životosprávy- kde chýba šport a pohyb, a že po čase sa tieto vločky zmenia na kamene a budú psíkovi robiť veľké problémy. Aby podporil svoje vysvetľovanie, pustí psíka a vraví, že jej ( majiteľke) ukáže zdravý žlčník a ako má vypadať. S tými slovami sa natrie gélom a priloží si sondu na brucho a už vysvetľuje:- tu mám pečeň- vidíte, toto je jej jeden lalok a tu je žlčník... no... ale... ja som tiež celý týždeň žral iba nezdravé mastné jedlá , takže môj žlčník je presne taký, ako vášho psíka. Maťa, ukáž brucho!- Vyhrniem si blúzu a Igor v okamihu ukazuje na moju pečeň a žlčník. –No, konečne nejaký zdravý človek. Vidíte. Žlč musí byť číra, pekná tekutinka, bez vločiek či iných sedimentov. Ďakujem ti. – Tieto slová už adresuje mne. –A aby si nebola výnimka, bež k chladničke, ešte sú tam nejaké hurky, daj si!-
-Samozrejme.- Usmievam sa a utieram si brucho od gélu. Odchádzam do labáku pre výsledky, ktoré mu strčím do ruky a idem si po svojom...
Inokedy sa zase pri asistovanom pôrode pýta majiteľka Roba, prečo ich plavá sučka labradora má čierne šteniatka( oni chceli plavé).
-Za všetko môže genetika.- Vraví jej Robo. –Vyznáte sa trocha v genetike?- Pozrie s otázkou na manželov, ale obaja krútia záporne hlavou. –Dobre, tak ja vám to vysvetlím na veľmi jednoduchom príklade: Aké máte oči?- Pýta sa ženy.
-Hnedé.- Odpovedá.
-Dobre. A vy?- Otočí sa k manželovi.
-Tiež hnedé.- Vraví manžel.
-Dobre, a aká oči má vaše dieťa?-
-Modré.- Povedia obaja súčasne.
-No... (dlhá pauza) tak to som nevybral najšťastnejší príklad...- začne sa Robo ošívať a pomaly plynule zvrtne reč na niečo iné. Obaja zmĺkneme a ja dúfam, že to manželovi nezačne vŕtať v hlave a nezačne študovať genetiku...
Každopádne nás táto skutočnosť poučí, že aj didaktické pomôcky môžu byť občas škodlivé a občas je dobré nechať majiteľov v blahej nevedomosti.
