Čakanie dve – tri hodiny u všeobecného lekára alebo päť – šesť hodín u špecialistu nie je nič neobyvklé. Dejú sa aj také extrémy, keď si ľudia musia skoro ráno privstať, aby sa postavili pred čakáreň svojho lekára, tam si vystáť rad, aby sa po niekoľkých hodinách dostali konečne do ordinácie. Je to nedôstojné a vyčerpávajúce. Najviac to, bohužiaľ, postihuje opäť hlavne tých najzraniteľnejších – starých ľudí, ktorí k lekárom chodia načastejšie a uvedené si musia doslova odtrpieť.
Objednávanie na presný čas sa dnes počíta ako nadštandard, pritom v zákone o zdravotnej starostlivosti je uvedené, že objednávanie na presný čas má byť súčasťou vyšetrenia, ktoré lekár robí. Bohužiaľ, v praxi sa to nedeje. Niektorí lekári vás objednajú na konkrétny čas za príplatok, čo je ale protizákonné. Jednotný objednávkový systém na úrovni štátu, do ktorého by boli zapojení všetci lekári, nám zatiaľ chýba. Dnes je táto úloha aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády a ja verím, že sa nám ho v rámci štátneho e-health riešenia podarí aj sprevádzkovať, ale nebude to hneď.
Preto by sme mohli začať aspoň s nejakým systémom. Aj „niečo“ bude lepšie ako nič. Aby sme konečne pomohli ľuďom – hlavne seniorom, ale aj mladším, ekonomicky aktívnym, ktorí si dnes často musia zobrať celodennú dovolenku z práce, ak chcú navštíviť lekára. Okrem toho - v čase koronakrízy, keď je zhromažďovanie väčšieho počtu ľudí na jednom mieste a v jednej miestnosti, špeciálne u lekára, nežiaduce, je požiadavka na objednávanie pacientov ešte aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.
Už dnes objednávanie na presný čas nájdeme napríklad u zubárov. Ako sektor si na to zvykli a bez toho, aby používali nejaký sofistikovaný objednávkový systém, fungujú úplne bez problémov. Rovnako tak pediatri. Svoje objednávkové systémy majú aj niektoré zdravotné poisťovne, ktoré sú vďaka tomu schopné urobiť niekoľko tisíc objednávok na presný čas mesačne pre svojich poistencov.
Začať by sme mohli s „light“ verziou objednávania. Od lekárov by sme vyžadovali, aby začali svojich pacientov objednávať na presný čas, pričom by dostali voľnú ruku v tom, akým spôsobom to budú robiť, či telefonicky, alebo online. Možnosťou by bolo aj to, umožniť lekárom vyhradiť si v kalendári nejaký čas pre objednaných pacientov. Ako k tomu ale lekárov „primäť“, ako ich motivovať? Napríklad tým, že zdravotné poisťovne by objednávanie zahrnuli do indikátorov kvality, ktoré u lekárov pravidelne vyhodnocujú, a tí lekári, ktorí budú pacientov objednávať a vykazovať to, by dostali od poisťovní viac peňazí ako tí, ktorí objednávanie nebudú robiť.
Kým sa teda pripraví jednotný elektronický objednávkový systém pod vedením štátneho e-health a ministerstva zdravotníctva, myslím, že slovenskí pacienti by dočasne privítali aj takéto, možno nie dokonalé, ale funkčné riešenie. Myslím, že by privítali akékoľvek zlepšenie, vďaka ktorému by už nemuseli vysedávať nekonečné hodiny v čakárni s desiatkou ďalších chorých okolo.
