Prichádzajú totiž o skutočný zážitok - korzické hory a jednu z najťažších trekových trás Európy, GR 'Grande Randonnée' 20. Tá sa tiahne celým ostrovom od severu na juh (alebo, nuž, opačne) a je to jeden z top zážitkov, ktoré môže človek v európskych horách zažiť.
Korzické hory sú krásne. Značná časť vyzerá ako naše najvyššie horstvo, čo je niečo, čo som tak úplne nečakal:
Iné etapy sú zase miernejšie, oblejšie kopce, typickejšie pre nižšie pohoria:
Celkovo majú ale korzické hory - aspoň teda severná polovica, ktorú sme prešli - charakter slovenských Tatier; ak by ste teda Tatry presunuli niekam, kde je teplo, more a sucho. Pretože na hrebeňoch tu nenájdete takmer žiadnu zelenú trávu, akurát ostré kamene, všadeprítomný prach a bodavé kríky.
To nás privádza k odpovedi na otázku, prečo sa GR 20 radí k tým ťažším v Európe.
Časťou odpovede je sucho. Treking v horúcej stredomorskej klíme je sám o sebe vyčerpávajúci a hory a hrebene sú tu vyprahnuté a bez vody. Na túru sme si brali každý deň aspoň 4 litre vody (= 4 kilá nákladu navyše), čo nám niekedy stačilo len tak-tak. Na väčšine trasy zabudnite na studničky, potoky alebo pramene vody - ktorákoľvek z týchto možností je zriedkavým pokladom.
A trasa samotná vám nič neuľahčí - takmer každý deň stúpa cesta na vysoké hrebene, aby potom samozrejme klesala do ďalšieho údolia. Jednotlivé etapy majú bežne 6-10 hodín.
GR 20 sa dá, pravda, spraviť aj pomerne naľahko, totiž bez nesenia stanu a jedla. Každá etapa končí kombináciou kempu a turistickej ubytovne (gîte d'étape), kde sa dá za poplatok najesť a - ak je miesto - ubytovať. Raz za pár dní pretína dokonca trek niečo, čo zaváňa luxusom - napríklad staré lyžiarske stredisko (áno, na Korzike je lyžiarske stredisko), alebo priesmyk s cestou pre autá, kde je dokonca aj obchod a kde pre turistov na GR20 servírujú skvelú večeru.
Ísť takýto trek naľahko je samozrejme zvrhlé, pohodlné a vôbec málo hardcore (prípadne si k tomu môžete pridať aj 'riskantné' - ak vás niekde zastihne noc a zlé počasie a ste bez stanu, môžte si gratulovať). A keďže váha batoha s celým vybavením - stan, jedlo, spacák, karimatka a vôbec všetko ostatné - sa môže šplhať k 25 kilám, o zábavu je postarané. Chodníky samotné sú často strmé, zradné a vôbec náročné na prechod. Kolená si vytrpia svoje. Paličky - nutnosť.
A k tomu všetkému si ešte môže pridať búrky, ktoré dúfajte, že vás na hrebeňoch, z ktorých niet úniku, nezastihnú, pivo, ktoré všade na Korzike stojí okolo 8 eur a, samozrejme, Francúzov, pardon Korzičanov, ktorí sú, ako je zvykom, veľmi prívetiví - ak viete po francúzsky.
Ale dosť bolo strašenia a frflania. Korzika je nádherná. Nech sa páči, fotky z nášho prechodu v lete 2016.
M.
