Slabý a zlomený trasúci sa, zima ,chlad, zmrznutý dych.Som človek predurčený na trápenie bezmocný a zlomený. Unavený z boja, mávajúci bielou vlajkou .Koľkokrát sa mi pozriete do očí a nevidíte čo je so mnou? Slová ,prázdne slová útechy hľadajúci úkryt hľadajúci pokoj
Zlý deň sa snaží ma pohltiť ,zlý duchovia ma tvrdo dusia, zmocňuje sa ma pocit prázdnoty.Snažil som sa milovať všetkých, ale oni sa o mňa nestarali ,snažil som sa zlomiť si kosti, skúšal som zničiť svoju tvár, snažil som sa zjesť ako potkan aby sa o mňa starali
Buchnutie dverí, tak bolestivé „Čau Tati, aj cez to všetko ťa ľúbim, aj cez to peklo v posledné dni keď sme sa nemohli ani cítiť, tak moc to bolí keď vidím tvoju bezmocnosť v tvári, tvoje zbalené veci, keď nevidím tvoje cigarety pohodené na stole. Pravý chlap sa za svoje city nehambí áno plačem, z hlbín duše.Nehambím sa za tieto slzy,práve naopak dávajú mi dôkaz že som normálna ľudská bytosť.
Nepokojný Váh, vietor sa pohráva s mojimi nepodareno- ostrihanými vlasmi, starý rybár vedľa mňa nie a nie chytiť vytúženú rybu. Prežívam nirvánu. Maximálne uvoľnenie. Moja spoločnosť v plnom počte –ja, moje druhé ja a talentovaná platonicky zamilovaná fotografka a zároveň moja veľmi dobrá kamarátka. Super deň!
Bolesť... Rana za ranou. A tak som sám, po dlhšom čase. Všetko je tak definitívne až sa mi tomu nechce veriť. Myslel som si že budem natoľko silný že to zvládnem. Och som tak naivný. Mám v hlave všetko okrem mozgu .Väčšinu tvorí asi len alkohol, nikotín, sem- tam nejaká zblúdilá myšlienka po depresií až po THC.Veľa tam toho určite neni.
Sedím v prázdnej izbe a snažím sa zabudnúť na minulosť.Mlčím,fajčím,popíjam.Príčina?Opäť ma navštívila.“Vitaj moja milá“,prišla si ma opäť pozrieť? Zase ma potrápiť? Spraviť zo mňa zase len idiota? Prečo ma nenecháš na pokoj, už ťa mám po krk. Padám do toho a snažím sa nájsť záchranné lano. Cítim sa tak bezmocný a unavený. Počasie vonku zodpovedá mojej nálade. Prší ako vo mne tak, ako prší vonku.
21. storočie. Technická vyspelosť sa dostáva do neuveriteľnej fázy .Internet ovláda ľudí a pre každý cent je človek ochotný spraviť čokoľvek aj predať svoju dušu.V tejto dobe žil ON. Výzorovo tak obyčajný chlapec až príliš jednoduchý, vyznávač čierneho oblečenia a alternatívneho rocku.Melancholik,čudák,občasný alkoholik a fajčiar ale aj tak vyznávač zdravotného štýlu.Samota? -jeho najlepší priateľ.Depresie? každodenné. Nepozorovane sa v ňom vyvíjala táto duševná choroba. Porucha osobnosti,v tejto dobe tak „moderná“ duševná choroba, v ňom nenápadne kvitla. Mnoho otázok málo odpovedí,stres,úzkosť,neustála únava, nechuť k životu toto všetko HO sprevádzalo. Ak si myslíte že píšem o sebe, je to tak. Toto všetko som prežíval celý rok
