Ráno okolo pol deviatej som vystúpil zo zubačky na Hrebienku. Pozerám sa okolo seba, počasie nám praje. Vchádzam do lesa a myslím na to, čo ma čaká. Zabúdam na všetko nepodstatné, som tu iba ja, les a hory. (A pravdaže desiatky iných turistov okolo mňa :-)
V noci bola poriadna búrka a na zemi je veľa stromov. Postupujem veľmi pomaly.
Dostávam sa k Vodopádom Sudeného potoka. Vyťahujem statív a urobím pár fotiek.
Prichádzam k miestam, kde je tých pováľaných stromov oveľa viac. Niektorí to aj vzdávajú a vracajú sa naspäť. Rozmýšľam nad tým aj ja. Napadne mi analógia na náš život - štart, cieľ a prekážky, ktoré máme zdolať, aby sme niečo dosiahli.
Vyššie je to už v pohode. Pomaly sa blížim k Zamkovského chate. Otáčam sa pozorujem krajinu okolo seba. Poprad sa halí v letnom opare.
Na Zamkovského chate odpočíva veľa turistov, trocha sa napijem a pokračujem ďalej.
Zisťujem, že slnko je veľmi prudké, keby som chcel dobré fotky, musel by som si o dosť skôr privstať. Ale o tom to je - keď človek niečo chce, musí si za tým trpezlivo ísť. Nabudúce si privstanem. Vidím peknú situáciu a odfotím panorámu, len tak, bez statívu, iba z ruky. Vtedy som ešte nevedel, čo z toho vyjde.
S výsledkom som spokojný. Snažil som sa zachytiť atmosféru tohto miesta - dvaja odpočívajúci chlapci, ticho, hory a harmónia.
Vstupujem do Malej Studenej Doliny, ktorá sa mi veľmi páči.
Stúpanie nie je až také prudké, ide sa mi príjemne. Prichádzam na to, že krása tejto doliny sa nedá tak ľahko zachytiť fotoaparátom - proste sa to do fotky všetko nevojde, chcelo by to urobiť panorámu, ktorá sa v týchto okolnostiach urobiť nedá. Postupujem ďalej.
Uvidel som zaujímavý štít. Podľa mapy by to mal byť Prostredný hrot.
Je veľmi fotogenický, fotím ho až príliš veľa, ako som zistil po túre na pamäťovej karte.
Som však rád, že aj my Slováci máme svoj Matterhorn :-)
Som asi trištvte hodiny od Téryho chaty. Všade je hŕba skál a kameňov.
Mierne unavený prichádzam k Térycho chate. Dávno som už zistil, že som vzal málo tekutín. Kúpil som si najdrhšiu minerálku v živote, stála 80 korún, ale takú cenu som čakal.
Toto je ona, Téryho chata.
Fotím fotiacich ľudí.
Pozerám sa napravo a fotím štíty, neviem, ako sa volajú. Podľa mapy by mal jeden z nich byť Pyšný štít.
Po krátkom odpočinku pokračujem v túre a fotím panorámy z ruky, opäť sa mi nechce rozkladať statív. Ach, tá lenivosť! Potom to tak aj vyzerá, ale na dokumentáciu to stačí.
Dostávam sa k Priečnemu sedlu, kde je v rade dosť turistov. Ale odpočívajú a púšťajú ma dopredu. Asi 20 minút sa ťahám po reťaziach, celkom ma to baví, len si neviem predstaviť, ako by som dopadol, keby som sa náhodou pustil. Vedľa seba vidím mladú rodinku, ktorá nezodpovedne so sebou vzala asi osemročnú dcéru, ktorá stále plače. Našťastie im už zostáva len pár metrov do Priečneho sedla. Priečne sedlo je najvyšší bod tejto túry (2352 m.), ktorý poskytuje obmedzené výhľady do obidvoch "studených" dolín.
Dostávam sa do Veľkej Studenej doliny, ktorá sa mi nepáči až tak ako prvá, asi preto, že je viac kamenistá. Ale niekomu sa možno bude páčiť práve to.
Obloha sa trochu zaťahuje, ale hádem sa stihnem v poriadku vrátiť na chatu. Obzerám sa dozadu a fotím.
Takto vyzerá Veľká Studená dolina.
Rád fotím krajinu a cestu, ktorá ako vodiaci línia vovádza oko diváka do obrázku. A zase tá filozofia: Život je cesta kamenistá...
Prichádzam k Zbojníckej chate, odpočiniem si a pokračujem ďalej. Dúfam, že mi baterka vo foťáku vydrží až dokonca.
Poriadne unavený schádza k miestam Studeného potoka, odkiaľ som zhruba začínal. Zase mi cestu komplikujú pováľané stromy.
Takouto nepeknou fotkou však nechcem skončiť. Každému sa páči niečo iné, ale pre mňa tú najkrajšiu fotku som si nechal na koniec, ktorú som fotil pri Téryho chate.
Fotiť od chrbta sa nemá, to viem, tak som chlapcov poprosil, či mi zapózujú. Fotka je podobná ako tá panoráma na začiatku. Snažil som sa vyjadriť priateľstvo dvoch kamarátov, okamih kľudu uprostred hôr a azda aj to, že my ľudia budeme oproti horám vždy takíto maličkí, že prírodu máme úctivo pozorovať, no nikdy nie pokoriť a zničiť.
Raz sa tam určite vrátim.
