Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Martin Karlík

Martin Karlík

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden." Milan Rastislav Štefánik Zoznam autorových rubrík:  PoéziaFotografieLa dolce VitaRozprávky a príbehySúkromnéNezaradené

Rozprávky a príbehy

Rozprávka o zrnkách kuchynskej soli

Martin Karlík

Rozprávka o zrnkách kuchynskej soli

Kde bolo, tam bolo, na kredenci, ktorý sa dnes volá kuchynská linka, ležala umelohmotná nádoba so soľou, ktorú chemici zovú chlorid sodný. Len si tak ležala v nádobke a dobre jej bolo, tak ako len soli môže byť. A to ešte netušila, že o pár chvíľ sa zmení život všetkých zrniek soli v nádobke, a to k lepšiemu ako to už v rozprávkach býva. Nečudujte sa, že píšem život, aj keď je to obyčajná soľ! Veci okolo nás žijú - dýchajú, cítia, vidia a rozprávajú sa o nás, akí sme k nim necitliví a nevšímaví. Je im veľmi ľúto, keď im nevenujeme pozornosť, hoci nám pomáhajú, ako nejlepšie vedia. Takto podobne - rozhovorom o domnelej zbytočnosti - začal príbeh pol kilogramu zrniek kuchynskej soli, na ktorý sa nesmie tak rýchlo zabudnúť, aspoň pre tých, ktorí si ho prečítajú. Aj zrnká soli majú svoju múdrosť a majú nám čo povedať.

  • 9. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 900x
  • 23
Ako Kráľ Matej na nákupy išiel

Martin Karlík

Ako Kráľ Matej na nákupy išiel

Bol raz jeden Kráľ, ktorý mal dvoch synov. Volali sa Michal a Matej. Napriek tomu, že boli synovia Kráľa, neboli princovia, ale tiež Králi. To preto, lebo ich krv nemala modrú, ale červenú farbu a ich otec mal napísané v občianskom preukaze: Tibor Kráľ. Áno, detičky moje chápavé, doba kráľov už pominula a temný stredovek s ranným a neskorým feudalizmom je dávno fuč a namiesto Anno roku Pánu tisíc a niečo si píšeme dvetisíc a niečo. To však nebráni tomu, aby nevznikali rozprávky, kde dobro víťazí nad zlom, či naopak.

  • 30. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 713x
  • 5
Rozprávka o dvoch pásomniciach

Martin Karlík

Rozprávka o dvoch pásomniciach

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi kľučkami tenkého čreva a siedmimi kľučkami hrubého čreva žila jedna pásomnica. Mala sa dobre, predobre, dalo by sa povedať - ako prasa v žite. Veď pásomnice sa nikdy nemajú zle - žijú si v tichu, tme a tepľúčku, nič nevidia, nič nehovoria, nič nepočujú. Keď chcú papať, papajú, keď chcú ísť... ehm, však vy viete čo, tak idú.

  • 6. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 127x
  • 13
SkryťZatvoriť reklamu