O bolesti
Vždy si bola medzi nami.
Neodídeš, budeš tu.
Kým sme živí, budeš stále
verne slúžiť životu,
a splníš to, čo si vždy chcela,
premeníš nás, pretvoríš,
každý deň nám na ramená
položíš svoj tichý kríž,
nenecháš nás o samote.
Vždy nás držíš za ruku.
Kto a kedy a od koho,
môže dostať záruku,
že ťa nikdy nepocíti?
Neuvidí tvoju tvár?
Aj keď rany zanechávaš,
môžeš byť aj veľký dar,
nová socha, obraz a či pieseň,
práve v tebe má svoj zrod,
prevádzaš nás, naša bolesť,
životom jak rieky brod,
kto však ale pochopiť vie
cestu tvojej premeny?
Nie silných robíš ľudí,
ale slabých, zlomených,
ich chyba, či tvoja je to,
že málo je dnes dospelých?
Vždy si bola medzi nami.
Neodchádzaj, zostaň tu.
Sprav ma takým, ako ty chceš,
nech verne slúžim životu,
po všetky dni a všetky noci,
čo budem chodiť po zemi.
Daj mi bolesť, pochopiť tvoj
veľký zázrak premeny...
