reklama

Liek na moje problémy a starosti

Tento polrok som mal v stredu vždy ťažký deň. Ráno som sa ponáhľal z Ružinova do nemocnice na Antolskej, kde sme mávali stáž z chirurgickej propedeutiky. Dlhé cestovanie, niekoľko hodín na nohách, otočka domov na obed a o tretej ma čaká už ďalší program. V jednej tenisovej škole trénujem decká, ako sa má správne naháňať žltá loptička. Dá sa to vydržať, ale 5 a pol hodiny v kuse urobí svoje. Skôr ako fyzická námaha unavia na nervy lezúce decká (odborníci ich volajú hyperaktívne :-) ), ktoré musíme učiť skôr pravidlám slušnej výchovy ako správne servovať. A v takýchto chvíľach, keď je človek unavený stereotypnou prácou, sa mu v mysli vynorí všetko, čo ho ťaží na srdci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Som typ človeka, ktorý na povinnosti a problémy reaguje skôr úzkostlivo, ako sebavedome. Momentálne ma tlačí skúška z mikrobiológie a celkovo mi lezie na nervy celý systém našej "alma mater" lekárskej fakulty UK. V ročníku je nás asi 350, ale termínov z mikrobiológie nám dali iba 400. Je to preto, lebo na katedre mikrobiológie je iba jedna profesorka a jedna komisia, ktoré môžu skúšať. A musia skúšať budúcich lekárov, zubárov, sestričky, fyzioterapeutov, verejné zdravotníctvo, zahraničných študentov... Prakticky to znamená to, že mám iba jeden termín, ktorý keď nespravím, musím si skúšku preniesť do leta, kde máme tiež nádherné skúšky. Často si hovorím - keby to aspoň neboli tie mikróby, telefónny zoznam baktérií, vírusov, húb a parazitov, ktoré sa musím nakockovať... Za jednu zabudnutú maličkosť môžem vyletieť...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hodiny tréningu ubiehajú pomaly pri týchto mojich sivo maľovaných predstavách. Najradšej by som sedel doma a poctivo sa pripravoval na skúšku. Jediná hodina, na ktorú sa naozaj teším, je s malým Lackom, ktorý sa dá opísať ako stelesnený optimizmus. Má sedem rokov, vždy príde oblečený do slovenského futbalového dresu. Príde o desať minút skôr, keď s inými deckami trénujeme servis. Lacko zoberie svoju raketu, postaví sa na druhý koniec kurtu a pokúša sa odpáliť podanie svojich aj o sedem rokov starších kolegov. Keď sa mu to podarí, výska, je z toho úplne namäkko. Nikdy, naozaj nikdy sa neprestáva usmievať. Chodí aj na futbal, takže keď hráme tenis, robí šmýkačky za loptami, váľa sa po zemi, na druhú stranu kurtu vždy ide tak, že podlezie pod sieť. Úsmev nestráca ani vtedy, keď dostane "šupu" do hlavy, len sa na tom zasmeje, keď sa mu podarí trafiť loptičkou rovno do koša, musím na chvíľu prerušiť tréning.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lacko je naše malé slniečko, všetci tréneri máme z neho veľkú radosť. Mne pomáha tréning s ním na chvíľu zabudnúť na moje ťažkosti, problémy v škole, doma, vo vzťahoch. Chcel by som byť niekedy ako on. A to je možno liek na všetky starosti - pozerať sa na svet detskými očami a problémy zbytočne nezveličovať. Aj v Biblii sa píše, že pokiaľ nebudeme ako deti, nevojdeme do nebeského kráľovstva.

Prajem vám všetkým príjemné sviatky, teraz, keď malý Ježiško v jednoduchej maštali sa na svet pozerá svojimi detskými očami.

Martin Karlík

Martin Karlík

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden." Milan Rastislav Štefánik Zoznam autorových rubrík:  PoéziaFotografieLa dolce VitaRozprávky a príbehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu