Ešte predtým ako zverejním druhý diel o spoznávaní bezpochyby úchvatného starovekého mesta Petra, rozhodol som sa napísať aj krátky článok o jeho temnejšej stránke. S Petrou v princípe nie je nič v neporiadku, problém však spočíva v miestnych beduínoch a ich snahe zarobiť na turistoch, ktorá miestami prekračuje hranice slušnosti. Nechápte ma zle, ja rozumiem princípom turizmu, arabskému spôsobu obchodovania a zjednávania, ale až v Petre som sa stretol s niečím, čo ma prinútilo napísať tento článok. Hlavnou motiváciou je, aby ste sa pri návšteve Petry nenechali oklamať, obrať o peniaze, a neznepríjemnili si inak krásny výlet. Z toho dôvodu som spracoval 10 bodov, ktoré popisujú, na čo si treba v Petre dávať pozor. Poďme sa teda spolu pustiť do toho.
1) Vysoké ceny
V dnešnej dobe nič nezvyčajné. Chvíľu som aj uvažoval, že či sem tento bod zaradím, ale prečo nie. Mnoho ľudí má mylnú predstavu, že Jordánsko a najmä Petra patrí medzi lacné destinácie. Už samotné vstupné do Petry vás vyjde na 50 jordánskych denárov, čo je v prepočte približne 70 Eur. Suveníry, jedlo a pitie sú tu predražené. Pri suveníroch zväčša platí, že nemajú cenovku, čo dáva priestor na zjednávanie, tak ako vo väčšine iných arabských krajín. Najmä pri niektorých suveníroch, ako sú napríklad magnetky, si treba dávať pozor, lebo aj keď vás obchodník naláka na výhodný nákup, v konečnom dôsledku tomu tak nemusí byť. Ako orientačný príklad pre predstavu uvádzam, že cena za dva malé poháre džúsu bola 13 Eur. Drahé? Počkajte čo sa dozviete v ďalších bodoch.
2) Vstup na čierno
Áno, do Petry sa dá dostať aj lacnejšie ako za 70 Eur. Miestni beduíni vám vedia ponúknuť možnosť, že vás do Petry prepašujú neoficiálnou cestou za polovicu. Veď prečo by ste mali zbytočne platiť toľko peňazí jordánskej vláde? Znie to fajn, ale pokiaľ vás pritom prichytia policajné hliadky, ktoré Petru strážia, tak skončíte s mastnou pokutou a vyprevadením z areálu. V niektorých prípadoch to vraj dopadlo aj zatknutím. Preto, keď vás beduíni s takouto lákavou ponukou oslovia, zvážte jej následky.
3) Rímske mince
Kto by si nechcel priniesť z Petry domov niečo výnimočné? Rímske mince cisára Hadriána môžu byť pre turistov veľkým lákadlom. Predajcovia vás budú neodbytne presviedčať, že ide o originály. Nie, nejde. Niektoré napodobeniny sú na prvý pohľad rozpoznateľné, pri iných si výrobcovia dali záležať viac. Keď k tomu ešte pridajú divadielko, ako sa malý chlapec hrabe v piesku medzi zrúcaninami a odrazu nájde rímsku mincu, ktorú vám okamžite ponúkne na predaj, tak sa nedajte obalamutiť. Pokiaľ si ju chcete kúpiť na pamiatku ako suvenír, nech sa páči, ale nerátajte s tým, že si domov prinesiete niečo hodnotné.
Ku kúpe mincí v Jordánsku by som pridal ešte jeden postreh. Amatérsky sa venujem numizmatike, a tak keď narazím na obchodníka, ktorý mince predáva, tak sa vždy aspoň zo zaujímavosti pozriem. Takto som sa zastavil aj v jednom obchode v meste Aqaba, vyhliadol si peknú mincu z 18. storočia a uveril, že je originál. Váha, patina, opotrebovanie, všetko bolo vierohodné. Nakoniec sa mi predajca priznal, že je to replika z Číny za 5 eur. Skutočne podarená replika. Nenechajte sa oklamať.
4) Magnetky
Nádherný trik, ale s trpkou príchuťou. Pri jednom stánku, neďaleko rímskeho amfiteátru, bolo zrazu akosi rušno. Približne 15 ľudí sa priam predbiehalo, aby si kúpili magnetky za výhodnú cenu. Nedalo mi, a tak som sa pristavil bližšie. Na nástenke boli prilepené pekné magnetky s akciovou cenou 5 magnetiek za 3 jordánske denáre. No nekúp to! Skvelá cena, pre ktorú sa ľudia o magnetky takmer potrhali. Až kým neprišlo na platenie. Pri platení si od vás predajca odrazu vypýta za 5 magnetiek 30 jordánskych denárov (43 Eur). Kde je problém? Keď sa ohradíte, že ako je to možné a ukážete predajcovi tabuľku s pôvodnou lákavou cenou, tak sa len pousmeje, a z pod pultu vytiahne niekoľko starých, zošúchaných, obitých magnetiek, ktoré by ste si nekúpili ani z recesie. K tomu všetkému pridá odpoveď, že tá akciová cena platí iba na tieto, bezcenné. Niektorí ľudia mu nakoniec za pekné magnetky 30 denárov zaplatia, len preto, že sa cítia trápne. Ostatní mu vynadajú a odídu. Tu platí pravidlo, že nie všetko čo je na prvý pohľad lacné je aj dobré.
5) Toalety
Toalety sú po vstupe do areálu bezplatné. Pred každou toaletou sedí pani, zamestnankyňa centra, ktorá je platená za ich údržbu. Stáva sa ale, že práve tieto zamestnankyne si pýtajú za vstup na toaletu peniaze, aby si prilepšili. V skutočnosti však nato nemajú právo. Je to na vás, keď chcete kľudne im prispejte, ale nie je to povinné.
6) Neoficiálny sprievodca
Pokiaľ po vstupe do Petry nemáte pri sebe sprievodcu, tak vás s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou oslovia miestni, neoficiálni sprievodcovia. Ako ich rozpoznáte? Ľahko, sami vás zastavia a začnú presviedčať, či by ste nechceli, aby vám Petru ukázali. Vraj vás zoberú na miesta, ktoré poznajú iba oni, kam vás oficiálny sprievodca zobrať nemôže. Sú rafinovaní, a keď prvotne odmietnete, tak vám začnú klásť dopredu pripravené otázky, na zamyslenie. Určite spomenú, že ste v Petre iba raz za život, a prečo teda nevidieť aj jej skryté miesta, že vás zoberú na tajnú vyhliadku (ktorá nie je tajná), alebo že vám ukážu skratky, vďaka ktorým ušetríte čas. Je samozrejme na vás, či túto službu využijete, ale nesie to so sebou určité riziká. V prvom rade vám neukážu nič čo by ste nemohli vidieť aj sami. Na recepcií pri vstupe dostanete automaticky turistickú mapu, ktorá popisuje jednotlivé zaujímavé miesta, historické monumenty, cestu k nim a aj jej náročnosť. Pokiaľ by vás chceli zobrať na „tajné, turistom neprístupné“ miesta, tak vás tam buď môže prichytiť miestna turistická policajná hliadka, alebo sa na nich môžete zraniť pri páde, alebo pošmyknutí. To sa samozrejme nemusí stať, ale je dobré aby ste to mali na mysli. Každopádne, čo sa s vysokou pravdepodobnosťou stane, budú naťahovačky o peniaze. V Petre platí pravidlo, vždy cenu dohodnúť vopred. Dokážete sa tak vyhnúť nepríjemným prekvapeniam. V iných krajinách som sa stretol s tým, že keď sa s niekým vopred na cene dohodnem, tak tá cena aj platí. Tu sa ale pripravte nato, že aj keď máte vopred dohodnutú cenu, pri platbe môžete očakávať ďalšie vyjednávanie a navýšenie ceny. Nemusí to byť pravidlom, ale stáva sa to. Pokiaľ vám dokonca niekto niečo sľúbi zadarmo, tak to na 100 % zadarmo nebude. Ako hovorieva moja babička: „Maťo, v živote nie je nikdy nič zadarmo.“
7) Dohodnite si cenu vopred
Tak ako som spomenul v predošlom bode, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam, vždy si dohodnite cenu dopredu. Nespoliehajte sa na váš odhad či očakávania, že niečo bude zadarmo alebo za „normálnu“ cenu. Beduíni si za zdanlivo jednoduché služby vedia vypýtať veľa peňazí. Či je to sprievodca, jazda na koni, ťave, oslíkovi či poslednú dobu aj na elektrických autíčkach. Buďte rozumní a nenechajte sa okradnúť. Bol som svedkom, keď si jedna mamina s dvomi deťmi zajednala na ceste späť odvoz elektrickým golfovým autíčkom, nedohodla si cenu a za 10 minútovú jazdu zaplatila 50 Eur.
8) Oslíky
Netýka sa to iba oslíkov, ale aj iných hospodárskych zvierat. Oslíky stretnete najmä v zadnej časti Petry, pred výstupom ku kláštoru Ad Deir. Aby ste sa k tomuto kláštoru dostali musíte zdolať 850 schodov, alebo sa aj napríklad nechať vyviezť na oslíkovi. Cenu teraz nechajme bokom, rozumiem aj ľuďom, ktorí sú starší, alebo majú zdravotné problémy. Ale pokiaľ ste zdraví, tak zvážte, či chcete podporovať takéto zaobchádzanie so zvieratami. Ja som navštívil Petru v auguste, keď denné teploty dosahovali 43 stupňov Celzia, a miestni beduíni sa ani neunúvali, aby svojich oslíkov schovali do tieňa. Až som mal pocit, že pre nich znamenajú iba zdroj peňazí. Dobre, veď to poznáme aj zo Slovenska, ale keď si predstavíte, že v takej teplote sa na oslíka natrepe 130 kilový turista a má s nim vyšliapať 850 schodov, tak to hraničí s týraním. Obchodníci sa u vás budú snažiť vyvolať pocit časovej tiesne a tvrdiť vám, že je cesta dlhá a potrvá viac ako hodinu. Nechcem to príliš hodnotiť všeobecne, ale myslím, že priemerný mladý človek to zvládne za 30 – 40 minút, a trochu si aspoň zašportuje, nie je to nič nezdolateľné, ako sa vás budú snažiť presvedčiť.
9) Vyhliadka
Postupne sa prepracovávame k dvom najpremyslenejším trikom. Asi každý, kto sa kedy zaujímal o Petru pozná známy záber zachytávajúci Pokladnicu z vtáčej perspektívy. Sú dokonca ľudia, ktorí sem prídu len kvôli tomu, aby si takúto fotku spravili. V Petre sa nachádzajú dva hlavné body (nevylučujem, že ich môže byť aj viac), z ktorých si takýto záber viete vyhotoviť. Beduíni vás samozrejme budú presviedčať, že bez nich toto miesto nenájdete, a pokiaľ im aj poviete kde sa nachádza, tak vám povedia, že bez nich tam nesmiete ísť. Začnú vám navrhovať rôzne ceny. Mne sa osobne stalo, že keď som sa snažil s priateľkou dostať na nižšie položenú vyhliadku, tak nám beduíni zatarasili cestu. Začali nás presviedčať, že tam sami nesmieme ísť. Keď som jednému z nich vysvetlil, že viem, že je cesta voľne prístupná pre všetkých, tak celý plán posunul na vyššiu úroveň. Uznal, že tam môžeme ísť sami a zadarmo, ale vraj nemôžeme vstúpiť na jeho koberec, ktorý tam má, lebo ten patrí iba jemu. Len pre ozrejmenie, koberec si rozložil cez celú vyhliadku. Priznám sa, že takýto prejav rafinovanosti ma prekvapil, čas plynul, a tak som sa začal dohadovať na cene. Za 5 minútový výstup si vypýtal 20 denárov (28 Eur) za dvoch ľudí. Ponúkol som mu 10 Eur za oboch a nech nám dá pokoj. Táto suma sa mu nepáčila, tak som mu do očí povedal, že je zlý obchodník, že prišiel o zárobok 10 Eur za 5 minút a odišli sme. Po chvíli nás vyhľadal v areáli a zrazu už cena bola v poriadku. Reči typu, že je chudobný, príliš neobstáli, len za 30 minút čo sme ho sledovali a robili si fotky, zarobil približne 50 Eur. Ešte jedna poznámka, na každého skúšajú inú cenu, môže to byť viac či menej denárov. Niekto, kto má viac času a pevnejšie nervy si dokáže vyjednať lacnejší výstup. Tu však ide o princíp.
10) Jazda na koni v cene lístka
Jednoznačne môj najobľúbenejší trik, ktorý ma dostal svojou rafinovanosťou. Miestnym beduínom treba uznať jedno, sú to špekulanti svetového formátu. Na každom zakúpenom lístku je napísane, že jazda na koni v rámci vonkajšieho Siqu (úvodných približne 700 metrov) je zadarmo. Výborne, to sa mi páči. Tiket stál 70 Eur a práve toto bude asi tá pridaná hodnota. Navyše je to napísané na oficiálnej vstupenke, v tom predsa nemôže byť žiadny problém. Nasadnete na koňa, prejdete k miestu kde začína vnútorný Siq (začiatok kaňonu), a beduín si vypýta 30 denárov (~43 Eur) za 5-10 minútovú jazdu. Vy sa začnete odvolávať na vstupenku a vtedy to príde. Majiteľ koňa vám dá za pravdu, ale hneď jedným dychom dodá, že kôň je síce zadarmo, ale jeho služby nie. Keďže on toho koňa viedol, tak mu musíte zaplatiť. Fantázia, a ešte vám k tomu dodá nádhernú frázu „My Friend.“ Pokiaľ by ste si mysleli, že vás na koni nechá zajazdiť samého a zadarmo, tak nato môžete rovno zabudnúť. Jazde na koni sa určite vyhnite, je to najväčší podvrh celej Petry.
Na záver ešte dva bonusy
Kúpa zlata
Nekupujte tu zlato, zaplatíte síce ako za skutočné zlato, ale šperky sú buď iba pozlátené, alebo ide o iný podobný materiál. Samozrejme pokiaľ nakupujete šperky v oficiálnych zlatníctvach v Jordánsku, tak je to v poriadku.
Piráti z Karibiku
Pokiaľ ste žena, a rozhodnete sa Petru navštíviť sama, tak si dajte pozor na miestnych Casanovov. Veľmi rýchlo sa na vás nalepia a do pár minút budete jeho láska života. Viacero žien už reportovalo, že sa stretlo v Petre so sexuálnym obťažovaním. Treba si dať nato pozor, a neveriť hneď sladkým slovám mladých beduínov s nafarbenými očami a šatkou, nápadne pripomínajúcich piráta Jacka Sparrowa.
Petra je nádherná kultúrna pamiatka, svetové kultúrne dedičstvo a zmyslom tohto článku určite nebolo, aby som vás od jej návštevy odradil. Chcel som len upozorniť, s čím sa okrem iného môžete stretnúť, ušetriť vám pár nepríjemností a možno aj peňazí. Pokiaľ budete mať možnosť tento historický skvost navštíviť, tak to určite urobte. Pokiaľ ste sa stretli aj s ďalšími trikmi, ktoré som v článku nepopísal, neváhajte a uveďte ich do komentárov.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:
