Grécka mytológia je plná neuveriteľných príbehov. Každý z nich však skrýva aspoň zrnko pravdy, a poskytuje indície vedúce k porozumeniu života dávnych, niekedy aj stratených civilizácií. Jednou z nich bola aj tá minojská, najstaršia civilizácia Európy, ktorej počiatky sa datujú do strednej doby bronzovej (2000 – 1400 pred n. l.).
Azda jednou z najznámejších gréckych legiend je tá o Minotaurovi, ktorý bol napoly človekom a napoly býkom. Hrozné, takmer neporaziteľné stvorenie, žijúce v spleti úzkych chodieb, z ktorých niet návratu. Zmeniť to dokázal až aténsky hrdina Théseus. Poďme však pekne postupne.
Minotaurus
Pri legende o Minotaurovi môžeme naraziť na viacero verzií. Všetky sa však zhodnú v tom, že išlo o stvorenie, ktoré bolo výsledkom pomsty bohov. Kráľ Mínos vládnuci na Kréte nedodržal sľub, ktorý dal bohovi Poseidonovi a oklamal ho. Poseidon sa mu zato pomstil tak, že jeho manželka Pasiphae porodila netvora, stvorenie s telom človeka a hlavou býka - Minotaura. Akoby to nestačilo, Minotaurus mal jednu veľmi temnú potrebu, živil sa ľudským mäsom. Kráľ musel tento problém vyriešiť, ale nechcel Minotaura zabiť. Požiadal tak legendárneho gréckeho staviteľa a vynálezcu Daidalosa, aby mu pomohol. Daidalos navrhol vybudovať labyrint, neprehladnú spleť úzkych chodieb, z ktorej nemalo byť návratu. Práve tam umiestnili Minotaura, a každých deväť rokov mu prinášali obete v podobe siedmych aténskych mladých dievčat a mužov, ako daň za smrť Mínosovho zabitého syna Androgea, ktorého Aigeus (aténsky kráľ) zabil na aténskych hrách. Aténčanom sa to nepáčilo, a jedného dňa sa medzi nimi našiel odvážlivec, ktorý sa rozhodol s Minotaurom skoncovať. Bol ním Théseus, syn kráľa Aigeusa. Pri odchode na Krétu svojmu otcovi sľúbil, že pokiaľ Minotaura zabije, tak na znak svojho úspechu nechá pri návrate domov viať na lodiach biele vlajky.
Nebola by to však grécka legenda, keby do diania opäť nezasiahli bohovia. Ani teraz tomu nebolo inak a bohyňa lásky Afrodita sa postarala o to, aby sa Théseus a dcéra kráľa Mínosa Ariadna do seba zamilovali. Ariadna pred osudným dňom venovala Théseusovi dva dary, kúzelný meč a klbko nite. Théseus sa vybral do labyrintu zo všetkých Aténčanov ako prvý, a postupne odmotával niť aby neskôr dokázal nájsť cestu spať. Nakoniec sa mu podarilo v labyrinte Minotaura nájsť a v ťažkom súboji poraziť. Tu však jeho šťastie končí, Ariadna s nim domov neodplávala, lebo sa jej v noci prisnila bohyňa Athéna , ktorá jej to zakázala. Théseus tak odcestoval sám, a rozrušený sklamanou láskou úplne zabudol na sľub, ktorý dal svojmu otcovi. Ten ho každý deň očakával, a keď zbadal, že sa Théseusové lode vracajú naspäť s pôvodnými čiernymi vlajkami, tak od žiaľu skočil zo skaly a zabil sa.
Knóssos
Legenda o Minotaurovi sa zachovala po stáročia, ale bájny labyrint si musel na svoje objavenie dlho počkať. Mnoho ľudí si myslí, že palác Knóssos prvý objavil John Evans. Pokiaľ však chceme byť presní, a snáď aj spravodliví, tak musíme spomenúť gréckeho amatérskeho archeológa Mínosa Kalokairinosa, ktorý už v roku 1878 bájne mesto objavil. Dostal sa k informácií, že miestni farmári nachádzajú rôzne historické predmety na svojich poliach približne 6 km od mesta Heraklion. Rozhodol sa túto oblasť preskúmať a začal objavovať pozostatky starej civilizácie. Problém však nastal, keď sa snažil pozemok vykúpiť od jeho osmanských majiteľov. Tí si vypýtali príliš vysokú sumu, a tak bol Kalokairinos nútený výskum zrušiť.
V roku 1894 sa britský archeológ John Evans, ktorého vášňou bola antická éra, vydal na Krétu prvý krát. Na základe svojich výskumov vyslovil predpoklad, že mykénska civilizácia sa začal rozvíjať práve tu. Dozvedel sa o Kalokairinosových výskumoch, a po pár rokoch sa mu podarilo zozbierať dostatok financií na odkúpenie rozsiahlych pozemkov, na ktorých začal svoj archeologický výskum. Rozsiahlosť a krása nálezov naznačovali, že odhaľuje zrúcaniny bájneho mesta Knóssos. Komplexný pôdorys a úzke spletité chodby mu pripomínali labyrint, ktorý si rýchlo spojil s legendou o kráľovi Mínosovi. Práve to viedlo Evansa, aby túto starú, veľmi vyspelú civilizáciu pomenoval po ňom. Nazval ju civilizáciou Minojskou. Vykopávky boli úspešné a pokračovali pod záštitou Evansa ešte ďalších 25 rokov. S následnou prestávkou pokračujú od roku 1947 až do dnes. Vykopávky odhaľujú, že oblasť bola osídlená už v Neolite, ale jej hlavný rozvoj sa datuje do staršej doby bronzovej, do obdobia 2000 až 1400 pred naším letopočtom. Z toho dôvodu je Minojská civilizácia označovaná za najstaršiu Európsku civilizáciu.
Samotný palác bol komplexná stavba, budovaná primárne v dvoch po sebe idúcich obdobiach, podľa ktorých ho delíme na Starší palác a Mladší palác. Starší palác bol zničený v dôsledku zemetrasenia v roku 1720 pred n. l. , pričom sa na tom istom mieste onedlho začal budovať ďalší, majestátnejší Mladší palác. Okolo roku 1470 pred n. l. postihla celú Krétu ďalšia katastrofa. Výbuch sopky Théra (Santorini) spôsobil silné prívalové vlny, ktoré zasiahli Krétu a ovplyvnili podnebie v okolí. Vedci sa dodnes nevedia zhodnúť na presnej príčine, ale palác okolo roku 1450 pred n. l. definitívne zaniká, a po vpáde Achájcov po roku 1450 pred n. l. postupne zaniká aj samotná Minojská civilizácia.
Minojská civilizácia bola veľmi vyspelá a úspešná. Po dobu takmer 1200 rokov ovládali Minojci nie len Krétu, ale aj veľkú časť Stredomoria. Poznali centralizované riadenie ríše, ktorá bola ovládaná priamo z majestátnych palácov, lineárne písmo, ktoré nebolo dodnes rozlúštené (variant A), a muži so ženami mali rovnaké spoločenské postavenie. Obchodovali a udržovali priateľské vzťahy s mocným Egyptom kam vyvážali komodity ako med či olivový olej. Poznali splachovací záchod, mali vybudovaný odpadový systém či potrubie z keramiky pomocou ktorého privádzali vodu z hôr do palácov.
Po 25 rokoch naspäť v Knósse
Po 25 rokoch sa opäť ocitám na Kréte. Ako chlapec som navštívil Knóssos so svojimi rodičmi, a tak som zvedavý, ako Gréci postúpili s vykopávkami. S priateľkou Lindou sa vyberáme skoro ráno, aby sme boli v Knósse čo najskôr, lebo je to vyhlásená turistická pamiatka, ktorú navštevujú davy turistov z celého sveta. Predsa len, vychutnávať si históriu obkolesení prekrikujúcimi sa ľuďmi nie je to pravé orechové. Na parkovisku sme prekvapivo prví, a taktiež pri kúpe lístkov takmer nečakáme, čo je potešujúce. Pripisujeme to dnešnej predpovedi počasia, ktorá hlási vysoké teploty. Nie je to ideálny deň na turistickú prehliadku, ale keďže má celý týždeň piecť slnko, tak nemáme príliš na výber.
Prvé dve veci, ktoré vás v Knósse privítajú sú cikády a busta. O cikádach sa hovorí, že čím je teplejšie, tým viac cvrčia, a dnes je ich cvrkot skutočne hlasný. Busta, kúsok za ktorou sa rozprestiera samotný palácový komplex, patrí Mínosovi Kalokairinosovi gréckemu objaviteľovi Knóssu. O pár metrov ďalej už môžete obdivovať samotné zrúcaniny palácu, kde nájdete rôzne fresky, keramiku ale aj staré rytiny.
Medzi najznámejšie diela patrí Ľaliový princ, vyobrazenie delfínov, či skok cez býka. Práve freska zobrazujúca skákanie cez býka je považovaná za prvé umelecké dielo zachytávajúce človeka v pohybe, na rozdiel od egyptských malieb z rovnakého obdobia, ktoré boli výhradne statické.
V areáli sa nachádza aj niekoľko do červena sfarbených oporných stĺpov, ktoré okamžite upútajú pozornosť v inak farebne pomerne fádnom prostredí.
Najznámejšou a turistami najvyťaženejšou časťou celého paláca je Trónna sieň. Tá je aj dnes zahalená rúškom tajomstva, pretože nikto nevie s určitosťou povedať na čo slúžila. Jedna skupina historikov tvrdí, že v nej úradoval kráľ Mínos, ktorý bol považovaný za veľmi múdreho a spravodlivého kráľa. Iná skupina zase tvrdí, že bola určená ako trón pre bohov a skôr mala spirituálny charakter.
Pravdu sa dnes asi nedozvieme, ale pri návšteve tejto časti paláca je nutné, aby ste sa trochu obrnili nervami. Väčšinou tu býva dlhá rada, ktorú si musíte vystáť. Kúsok ďalej sa potom nachádza ešte amfiteáter, ako toto miesto nazval Evans, a taktiež ukážka kanalizácie, ktorá len potvrdzovala vyspelosť Minojskej kultúry.
Na čo sa pripraviť pri návšteve Knóssosu
Tak ako všade, zoberte si so sebou najmä dobru náladu a skúste si ju nenechať pokaziť davom turistov. Pokiaľ môžete, vyrazte ráno, keď ešte nie sú na Kréte príliš vysoké horúčavy. Otváracie hodiny začínajú o 8:00. Keď si kúpite lístok dopredu online, tak sa nezdržíte pri pokladni. Nezabudnite si doniesť dostatok vody a pokrývku hlavy. V celom areáli je len minimum miest, kde sa viete schovať pred slnkom a najmä, keď budete čakať v rade na návštevu Trónnej sály, priamemu slnku sa nevyhnete. V niektoré dni aj desiatky minút. Pokiaľ nejdete na návštevu so sprievodcom, odporúčam aby ste si aj niečo o Knósse a histórií naštudovali, aby ste mali predstavu načo sa v jednotlivých častiach komplexu pozeráte.
Osobné dojmy
V posledných riadkoch dnešného blogu pridám ešte zopár osobných dojmov. Kto nenavštívil Knóssos, nebol na Kréte, aspoň tak hovoria miestni obyvatelia. Dá sa s nimi súhlasiť, z historického hľadiska ide o skutočný unikát. Odhliadnuc od toho, že sa Evans do veľkej miery pri vykopávkach inšpiroval fantáziou, že sa všade použilo množstvo betónu pri rekonštrukcií, a že v Knósse v podstate takmer nenájdete jeden originálny artefakt (všetky sú umiestnené v múzeu v Heraklione), mne osobne trochu vadí, že sa celé nálezisko za 25 rokov nikam neposunulo. Ba naopak som mal dojem, že keď som tu bol ako malý chlapec, tak bolo sprístupnených viac objektov. Napríklad, teraz nás nepustili ani k freske delfínov, pretože majú problém so stabilitou schodov, ktoré ku ním vedú. Nepostrehol som ani žiadne nové expozície, alebo žeby nejakým spôsobom skvalitnili služby pre návštevníkov. Vstupné je 18 eur, ale pokiaľ chcete použiť toaletu, musíte si zvlášť priplatiť. Knóssos je nálezisko, ktoré treba určite vidieť, ale nečakajte od neho zázraky. Pokiaľ sa však pripravíte na množstvo turistov a v letných mesiacoch vysoké teploty, určite vás nesklame.
Na záver prikladám sériu fotiek vyhotovených pre 25 rokmi.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:
