Lovci levov

Zabi leva, získaš večnú slávu a uznanie. Taká je tradícia Masajov.

Lovci levov
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Život Masajov sme si už trochu priblížili v predošlom blogu, a ten, kto ho pozorne prečítal sa okrem iného dozvedel, ako je pre nich nesmierne dôležitý dobytok. Slúži im najmä ako zdroj potravy, ale taktiež určuje spoločenské postavenie, a v minulosti sa využíval aj ako platidlo. Masajovia si jeho dôležitosť po stáročia dobre uvedomujú, a preto sa museli naučiť dobytok chrániť. Ochrana dobytka je výhradne mužská záležitosť, na ktorú sa chlapci začínajú pripravovať približne od 10-teho roka života. Afrika sa po stáročia menila, a obraz ktorý poznáme dnes je iný ako tomu bývalo. Kedysi boli pláne a savany plné divokých zvierat , s ktorými sa kmeň Masajov snažil žiť v harmónií. Ich kravy, kozy či ovce však boli počas pastvy silným lákadlom pre africké predátory. Najmä levy, ktorých počty boli v minulosti vysoké, často útočili na tento ľahký cieľ. Masajskí muži sa preto museli naučiť stáda brániť.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Masaj loviaci leva
Masaj loviaci leva (zdroj: youtube.com)

Lov levov

Na niektorých územiach boli počty levov tak vysoké, že ich museli Masajovia loviť, aby dokázali ochrániť svoje stáda a rodiny. Kedysi bolo bežné, že leva lovil masajský bojovník sám. Bol to prejav nesmiernej odvahy, bojových schopností a sily, ktorá mu následne priniesla rešpekt v rámci kmeňa. Zabitie leva bolo dokonca považované za skúšku dospelosti. Loviť sa mohli iba samci, pričom levice boli chránené a mohli byť zabité iba v sebaobrane. Pre Masajov totiž predstavovali levice symbol života. Bojovník lovil pomocou kovovej kopie, a nesmel leva uloviť do pasce, otráviť alebo loviť zjavne vyčerpaného, zoslabnutého jedinca. Masajský bojovníci sa nemohli vydať na lov kedy chceli, museli dodržiavať striktné pravidlá. Veľmi dobre si uvedomovali dôležitosť levov pre miestny ekosystém. Potom čo počet levov klesol, či už dôsledkom lovu alebo chorôb, samostatný lov levov bol zakázaný. Loviť sa už mohlo iba skupinovo, aby sa udržiavala ich zdravá populácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Skupinový lov
Skupinový lov (zdroj: illuminaija.com)

Skupinový lov (Olamayio)

Skupinový lov má svoje jasné pravidlá. Pár dní pred samotným lovom sa zorganizuje tajná rada, takzvané Empikas. Nikto, okrem samotných bojovníkov nesmie vedieť deň, v ktorý sa pôjde loviť. Táto rada je tak tajná, že ani mladí, menej skúsení bojovníci (Ilbarnot) nedostanú informácie o love. Pokiaľ by len predsa tieto informácie unikli, tak toho čo ich vyzradí čaká bitka, a ostatní bojovníci ním budú nasledujúce roky opovrhovať.

Porada pred lovom
Porada pred lovom (zdroj: maasai=association.org)

Všetko sa začína za svitania, keď ešte starí príslušníci  kmeňov a ženy spia. Bojovníci sa potichu vytratia z dedín, aby im v ich úmysle nikto z obáv o ich život či zranenie nebránil. Pátranie po levoch môže trvať 30 minút alebo aj 10 hodín. Záleží od polohy dediny a revíru levov. Predtým ako masajskí bojovníci zaútočia, prebehne krátka selekcia. Podľa masajskej tradície, o výbere bojovníkov, ktorí leva ulovia, rozhodnú tí najstarší a najskúsenejší z nich (Ilmorijo). Neraz sa stane, že mladším členom v poslednú chvíľu nie je dovolené, aby sa lovu zúčastnili. V niektorých prípadoch môže toto sklamanie viesť aj k šarvátke či bitke medzi skúsenými a mladými bojovníkmi, ktorí si svoje účty vybavia na mieste palicami. Takmer vždy sú porazení mladší, menej skúsení bojovníci. Tí sú následne poslaní späť do dediny, ale aspoň si získajú určitý rešpekt. Uloviť leva je náročná výzva, keďže lev je nielen silné a rýchle zviera, ale aj veľmi rozumné. Evolúcia ho predurčila zabíjať. Masajovia uprednostňujú lov na otvorených planinách, lebo v zarastenej buši medzi stromami by bol príliš nebezpečný. Na otvorenej planine je to boj muža, v tomto prípade mužov, tvárou v tvár proti levovi. Aby dokázali leva prinútiť k útoku, tak najčastejšie využívajú dve taktiky. Pri prvej z nich leva prenasledujú a snažia sa ho vyprovokovať pomocou jednoduchých hrkálok. Pri druhej napadnú leva, ktorý čerstvo ulovil korisť. Ten si ju následne vo väčšine prípadov bráni. Ani jedna z taktík však nezaručuje úspech, a môže skončiť vážnym zranením alebo aj smrťou lovca. Po ulovení leva sa z jeho tela odoberú tri trofeje. Sú to hriva, chvost a tlapy. Keď sa bojovníci vrátia s mŕtvym levom domov, v dedinách nastane týždňová oslava. Ten bojovník, ktorý prepichol leva kopiou prvý, dostane za odmenu ramenný popruh nazývaný Imporro, a vyobjímajú ho miestne ženy. Imporro potom nosí na rôznych slávnostiach. Levia hriva sa odovzdá ženám, ktoré ju vyzdobia a vrátia bojovníkovi späť. Ten ju nosí iba pri špeciálnych príležitostiach, a aj na jej základe dokážu muži z iných dedín rozoznať, kto je ten najtvrdší a najodvážnejší bojovník v danom kmeni. O leví chvost následne zápasí zvyšok bojovníkov, ktorí sa lovu zúčastnili. Získa ho ten najsilnejší z nich. Masaj ktorí leva zabije, si vyslúži doživotné uznanie.

Skryť Vypnúť reklamu
Súboj o leví chvost
Súboj o leví chvost (zdroj: bush-adventures.com)

Dnes sa už levy nelovia

Populácia levov sa v Keni za posledných 70 rokov dramaticky znížila. Kým ich počet dosahoval v roku 1950 takmer pol milióna, v roku 2013 ich bolo už iba necelých 30 000. Okrem chorôb k tomu výrazne prispeli aj Masajovia svojím lovom. Dnes je však situácia iná, vďaka rôznym organizáciám sa nielenže podarilo Masajov presvedčiť aby upustili od tejto tradície, ale dnes sa stávajú ich ochrancami. Vďaka svojím schopnostiam pomáhajú levov stopovať a monitorovať ich stav.

Dnes už Masajovia levov nelovia ale strážia
Dnes už Masajovia levov nelovia ale strážia (zdroj: worldhistory.org)

Farby a ich význam

Farby majú v masajskej kultúre symbolický význam. Bojovníci nosia červenú farbu, ktorá znamená odvahu a súdržnosť. Pre ostatných členov kmeňov je veľmi typická oranžová farba symbolizujúca pohostinnosť, biela je mier, čistota a zdravie, modrá reprezentuje energiu a oblohu. Významnou farbou je aj čierna, ktorá znázorňuje ľudí a ich prekážky v živote.

Skryť Vypnúť reklamu

Na zamyslenie

Na záver by som sa s Vami chcel podeliť o myšlienku, s ktorou som sa nedávno stretol. Týka sa porovnania oblečenia masajských bojovníkov, ktoré sa nápadne podobá uniformám vojakov rímskej légie. Masajský meč je podobný rímskej dýke (daga), vo veľkosti rímskych a masajských štítov je tiež určitá podobnosť, pre obe skupiny sú typické sandále, a najmä farba rímskych plášťov a masajských shuka (deka) je totožne červená. Je možné, že sa nejaká skupina rímskych afrických légií dostala na juh od Egypta a stretla s pôvodnými kmeňmi Masajov? Poprípade, že časť rímskych dezertérov utiekla do tejto oblasti? Kľudne napíšte svoj názor dolu do komentárov.

Historické okienko

A keď už sme pri tých Rimanoch. Viete, že Afrika sa v západnom svete volá Africa práve vďaka nim? Africa terra, v preklade krajina národu Afri bolo rímske pomenovanie pre bohaté územie dnešnej severnej časti Afriky.

PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti môj instagramový profil:

Instagram Martin Majzlan

Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  164x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivyNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu