reklama

V zajatí tuleňov, teda uškatcov ..

Na svete stále existujú miesta, ktoré nepatria ľuďom a príroda si v nich zachovala pôvodnú tvár. Takým miestom je aj Cape Cross.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 V mojom predošlom blogu som sa venoval jednej z najnehostinnejších oblastí Afriky, Pobrežiu kostier a spomenul som v ňom aj našu návštevu miesta zvaného Cape Cross. Ide o rozsiahlu rezerváciu uškatcov, v ktorej sme strávili pár hodín a pocítili na vlastnej koži, čuchu a sluchu, aké je to prechádzať sa medzi desiatkami tisíc uškatcov juhoafrických. Aký je teda rozdiel medzi tuleňom a uškatcom? Keď sa prečítaš až na koniec článku, tak sa to istotne dozvieš.

Diogo cão padrão
Diogo cão padrão (zdroj: Inverso.pt)

 Cape Cross alebo po portugalsky aj Cabo da Cruz je miesto nachádzajúce sa na západnom pobreží Afriky a je súčasťou nevľúdneho územia Pobrežia kostier. Pokiaľ si odmyslíme pôvodných obyvateľov čierneho kontinentu, tak prví ľudia, ktorí toto územie navštívili, boli moreplavci z Portugalska na svojích výpravách za bohatstvom do Indie. Koncom stredoveku bolo bežné, že európski moreplavci označovali nové územia krížmi a týmto spôsobom ich zaberali pre svojích panovníkov. Jedným z týchto dobrodruhov bol aj portugalec Diogo Cão, ktorý mal poverenie od svojho krála Jána II Portugalského, aby sa pokúsil nájsť námornú cestu do Indie, krajiny neskutočného bohatstva. V tej dobe sa ešte nikomu nepodarilo oboplávať Afriku, ale verilo sa, že pokiaľ sa budú moreplavci plaviť dostatočne dlho na juh pri západnom africkom pobreží, tak sa nakoniec nájde cesta, ktorá povedie na východ do Orientu. Obchod s korením, hodvábom, drahokamami a ďalším luxusným tovarom bol veľkým lákadlom pre všetky vtedajšie európske mocnosti, ktoré museli financovať svoje armády a globálne záujmy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Z historických zápisov vieme, že Diogo Cão ukončil prvú misiu na území dnešnej Angoly, kde umiestnil svoj prvý kríž. Pri druhej výprave, ktorá sa konala v roku 1486 sa mu podarilo zakotviť na Pobreží kostier a po krátkom prieskume územia tu umiestnil svoj druhý kamenný kríž, takzvaný padrão na ktorom bolo vyryté:

„Na era da criação do mundo de 6685 e de Christo de 1485 o excelente e esclarecido Rei Dom João II de Portugal mandou descobrir esta terra e colocar este padrão por Diogo Cão, cavaleiro de sua casa.“

Čo sa dá voľne preložiť ako:

„V roku 6685 po stvorení sveta a 1485 po narodení Krista, brilantný a prezieravý portugalský kráľ Ján II. nariadil Diogo Cãovi, rytierovi svojho dvora, aby objavil túto zem a postavil tu tento padrão “.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Replika originálneho padrão (Cape Cross)
Replika originálneho padrão (Cape Cross) (zdroj: Martin Majzlan)

 Padrão je kamenný piliér, na ktorého vrchole sa nachádza kríž. V 15. a 16. storočí bol používaný portugalskými moreplavcami ako symbol dobývania nového sveta. Názov Cape Cross tak vznikol podľa tohto kríža, pričom pôvodný exemplár sa tu už nenachádza, keďže ho koncom 19. storočia odniesli nemeckí moreplavci do Berlína a nahradili iba drevenou replikou. Tá bola neskôr vymenená za kamennú náhradu. Dnes sa na pobreží Cape Cross nachádzajú dva kamenné kríže, pričom ten druhý, novší, je vieruhodná replika pôvodného padrão umiestneného Diogo Cãom.

Ranný opar - Pobrežie kostier
Ranný opar - Pobrežie kostier (zdroj: Martin Majzlan)

 Kríž však nie je hlavný dôvod prečo dnes na toto miesto prichádzame. Skutočným lákadlom je najväčšia kolónia uškatcov v Afrike, ktorá môže dosahovať aj viac ako 200 000 jedincov. Ranná hmla, tak typická pre túto oblasť, sa pomaly rozplynula, ale slnko aj tak zostalo zahalené v opare. Prechádzame okolo osamotenej skupiny budov, medzi ktorými sa nachádza menšie múzeum či ubytovňa a približne po ďalších piatich minútach cesty dorazíme k malému informačnému centru, kde zaplatíme vstupné 80 namibských dolárov, čo je približne 4,50 EUR na osobu. Autobus zaparkuje kúsok ďalej, takmer pri pamätných krížoch a postupne vyskakujeme von. Prvé čo nás upúta je neuveriteľne silný a prenikavý zápach. Ťažko to k niečomu prirovnať, ale je to asi ako keby vás niekto hodil medzi tonu mŕtvych rýb. Nasadzujem si šatku v domnení, že zmierni tento autentický zážitok, ale popravde to nie je takmer žiadna pomoc. Pomáha iba smiech a skvelá vlastnosť ľudského čuchu prispôsobiť sa nepríjemným pachom. Druhé čo si človek všimne sú pestré zvukové prejavy uškatcov, chvíľami pripomínajúce mix zvukov, ktorý poznáme z domova. Je to ako keby ste chvíľu počuli obrovské stáda prekrikujúcich sa kôz, kráv či oviec, len tie typické zvončeky na krkoch tu akosi chýbajú. Uškatce sú všade, niektoré dokonca ležia aj na parkovisku a dávajú nám najavo kto je tu pánom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kolónia uškatcov juhoafrických
Kolónia uškatcov juhoafrických (zdroj: Martin Majzlan)

Môžeme sa k ním priblížiť, ale prílišná odvaha nemusí dopadnúť dobre. Aj keď vyzerajú mierumilovne a tak trochu lenivo, v ohrození dokážu vyvinúť veľkú rýchlosť a na malej vzdialenosti by vás s ľahkosťou dohrýzli. Ako sa tak prechádzame cez drevený pontón určený pre turistov tak sme svedkami niekoľkých súbojov medzi samcami. Tí vedia dorásť až do takmer dva a pol metrovej dĺžky a môžu vážiť 350 kilogramov. Hravo by si poradili aj so 100 kilovým chlapom. Celkovo však mám pocit, že sa navzájom rešpektujú a až na pár potyčiek je všade kam dohliadneme relatívny kľud. Tento kľud ale dokáže veľmi rýchlo pominúť, keď sa na blízku objavuje šakal. Tých je tu celá svorka a čakajú na svoju príležitosť. Buď si pochutia na zdochline alebo vystihnú moment, keď mláďa nie je pod ochranou svojej matky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Šakal (Cape Cross)
Šakal (Cape Cross) (zdroj: Andrej Meszároš)

 Uškatci sa živia morskými živočíchmi ako sú rôzne druhy hlavonožcov a rybami. Dokážu výborne hospodáriť s kyslíkom, pričom na jeden nádych vedia vydržať pod vodou približne 30 minút a sú schopné sa potopiť až do hĺbky 200 metrov. Vo voľnej prírode sa dožívajú aj 20 rokov, teda pokiaľ ich nezožerie šakal, nezabije človek či iný uškatec. Vo vode sú veľmi odvážné až priam hravé a neraz sa stáva, že robia spoločnosť potápačom. Na súši je ich správanie omnoho opatrnejšie a ľudí sa stránia. Zaujímavosťou je, že práve uškatce a najmä všade prítomné vtáky boli dôvodom pre výstavbu železnice a miestny rozvoj. Väčší výnos peňazí ako z kožušiny tvoril príjem za dovoz a predaj guana, do Európy. Guano, inak prezývané aj biele zlato, bolo koncom 19. storočia veľmi žiadaným hnojivom a výnosným tovarom, pričom miestna fabrika poskytovala prácu približne 100 ľuďom. V roku 1968 sa vtedajšia vláda rozhodla vyčleniť územie s rozlohou 60 km2 a vytvoriť na tomto mieste rezerváciu. Dnes sa tu už uškatce nelovia a štát má skôr príjem z turizmu, ale vyskytujú sa prípady, keď rybári uškatce zabíjajú, lebo ich vinia z poklesu množstva rýb a tým pádom aj horších úlovkov.

Vedia sa aj nahnevať
Vedia sa aj nahnevať (zdroj: Martin Majzlan)

 Keď sa tak prechádzam po okolí, na um mi opäť prídu skalné rytiny z oblasti Twyfelfontein, ktoré sme navštívili pár dni dozadu. Okrem iných zvierat boli v kamení vyobrazené aj uškatce, čo je dôkaz, že kmeň Sanov toto územie dôverne poznal a to dávno pred vylodením Portugalcov. Ešte pár fotiek, video na záver a nastupujeme späť do autobusu. Vydávame sa na prieskum Pobrežia kostier.

Oddychujúci uškatci
Oddychujúci uškatci (zdroj: Andrej Meszároš)

 Ach áno, aby som nezabudol, premostím do prítomnosti a späť na Slovensko. Zrovna dnes som spomínal s kamarátom Andrejom počas bicyklovania na Železnej studničke na spoločné zážitky z Afriky a keď som sa ho spýtal, či si pamätá to veľké množstvo tuleňov v Cape Cross, tak sa len zasmial a opýtal sa ma či hovorím o tých 200 000 uškatcoch čo sme tam videli... Najjednoduchšie ako viete na prvý pohľad rozlíšiť uškatca od tuleňa je, keď sa mu pozriete na uši a zadnú plutvu. Uškatec, ako aj jeho meno napovedá, má vystúpené uši a tuleň nie, navyše uškatce majú zadnu plutvu rozdelenú na dve časti a tuleň má iba jednu celistvú zadnú plutvu.

PS: Moje videá z Cape Cross si môžeš pozrieť tu:

Zvukové prejavy uškatcov

Kŕmenie mláďaťa

Spokojný uškatec (Cape Cross)
Spokojný uškatec (Cape Cross) (zdroj: Martin Majzlan)
Martin Majzlan

Martin Majzlan

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  429x

Som človek, ktorý by rád precestoval celý svet a spoznal ho taký aký skutočne je. Rád športujem, rád jem a nedokážem oddychovať. Stále musím niečo robiť, zamýšlať sa, hľadať, objavovať a niekedy mám pocit, že mi jeden život stačiť nebude. Preto sa snažím nestrácať čas a využiť ho tak dobre ako len viem. Zoznam autorových rubrík:  GruzínskoAfrikaEurópa - štáty EÚKirgizskoMaldivySlovenskoUzbekistanJordánskoNepálNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu