Zoberú ich späť len po splnení jednej podmienky, a tou je okamžité odvolanie výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva letiskovej spoločnosti Petra Dujavu.
Dôvod? Dlhodobá šikana a arogantný prístup riaditeľa. Ten svojím prístupom stratil rešpekt a dôveru zamestnancov. Nečudo. Po takmer dvoch rokoch od výmeny vedenia je na letisku už neúnosná situácia. Spoločnosť síce vykazuje dobré výsledky, no zvnútra je rozvrátená.
Čo na to riaditeľ?
Odmieta tvrdenia o šikane a považuje ich za irelevantné. Dve tretiny zamestnancov podľa neho jednoducho klamú a preto nestoja za pozornosť. Ak by mal kúsok empatie, tak by rozumel, že títo zamestnanci o odchod zo spoločnosti v skutočnosti nestoja. Strata zamestnania je výraznou životnou komplikáciou. Napriek tomu to však sú ochotní podstúpiť, pretože pod vedením tohto riaditeľa sa to už ďalej jednoducho nedá.
Naopak, Dujava hovorí o diskreditácii svojej osoby. On si naozaj myslí, že väčšina zamestnancov podnikla nejaký temný plán, aby mohli zaútočiť na jeho osobu. Ďalej manipulatívne podsúva, že otvorený list by mal byť odsúhlasený všetkými zamestnancami. A nepriamo obvinil zamestnancov, že zo šikany ho obviňujú len preto, že od nich očakával kvalitné a zodpovedné výkony. Takže namiesto toho aby makali, tak sa ho radšej pokúsili zdiskreditovať, hnidy lenivé. Chyby vidí všade naokolo, určite nie však v osobe riaditeľa, a to napriek tomu, že o ňom hovorí výrazná väčšina zamestnancov. (Nepripomína vám to niekoho?) Pobavilo ma ako čestne prehlásil, že neeviduje žiadne výpovede (takže skutok sa vlastne nestal?), pričom opomenul, že výpovede poslali nespokojní zamestnanci rovno ministrovi Doležalovi.
Medzitým sa k hromadnej výpovedi pridali ďalší zamestnanci letiska. Odôvodnili to tým, že sa stali terčom vyhrážok, útokov a manipulácií.
Pre ďalší chod letiska je kľúčové, aby sa situácia čo najskôr upokojila. Náhly odchod viac ako dvoch tretín zamestnancov však nikdy chod žiadnej spoločnosti neupokojilo. Riešenie je pri tom prosté a netreba si pred ním zakrývať oči. Riaditeľ musí skončiť. Sám to neurobí, keďže sebareflexia zrejme nepatrí medzi jeho silné stránky. Ťah je na ministrovi Doležalovi.
A v tomto bode sa začína prípad trošku komplikovať. Dujavu totiž za šéfa Letiska v septembri 2020 vymenoval Doležal, aby na poste nahradil dovtedajšiu riaditeľku. Žiadne výberové konanie nebolo, Dujavu ministerstvo priamo dosadilo. Čo sa ministerstva dopravy týka, je to žiaľ súčasť bežných praktík. Nejdete teda o jednorazovú chybu. Písal som o tom napríklad v tomto blogu: https://blog.sme.sk/martinpekar/politika/ministerstvo-dopravy-pokracuje-pri-obsadzovani-postov-v-tradicii-nasich-ludi
Podľa reakcií Dujavu je vidieť, že radšej by nechal potopiť letisko, než by mal prísť o vedúcu pozíciu. (Fakt vám to nikoho nepripomína?) Bude však zaujímavé sledovať ako sa zachová minister Doležal. Matematika je jasná, buď podrží svojho (a.k.a. Borisovho) človeka, alebo letisko. Budem ministrovi k správnemu rozhodnutiu držať palce.
Ukázalo sa, že úspech spoločnosti nemôžeme merať len hospodárskymi výsledkami. Pretože v konečnom dôsledku je všetko o ľuďoch. A ľudia sú o vzťahoch. Keď šéf nezvládne vzťahy so svojimi podriadenými, ani zisky spoločnosti nedokážu zabezpečiť jej rozlet. Môže sa rozpadnuť náhle ako domček z karát.
zdroj: nasadoprava.sk, foto: SITA.
