Doprave sa profesionálne venujem dlhé roky na manažérskych pozíciách. Ako človeka, ktorý sa denne pohybuje v tomto sektore, ma zaujíma nielen jej fungovanie, ale aj výzvy a problémy, ktorým na Slovensku čelí. Dlhodobo vediem pracovnú skupinu Doprava a prostredníctvom svojich článkov sa snažím prinášať odborný pohľad na aktuálne témy, poukazovať na systémové nedostatky a otvárať diskusiu o možnostiach zlepšenia dopravnej infraštruktúry a služieb. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Vlaky medzi Bratislavou a Košicami sa zrýchlia, upraví sa grafikon. Konečne dobrá správa od ZSSK? Keďže časť ušetrených minút sa má získať tým, že expresy Tatran prestanú zastavovať v Púchove a Považskej Bystrici, tak ani nie.
Keď mesto Trnava nedávno na Facebooku napísalo, že niekto z nás je miliónty cyklista a ani o tom nevie, inšpirovalo ma to k zamysleniu. Tento mediálne zaujímavý úspech je súčasťou oveľa väčšieho príbehu dopravných zmien v meste.
V prvej časti rebríčka som sa venoval najmä veľkým finančným a bezpečnostným problémom: mýtnemu systému, zrušenému tendru na D1 Turany – Hubová, prejdeným návestidlám a odkladaným modernizáciám železníc. Ponúkam ďalšie štyri témy.
Zostavil som rebríček ôsmich tém, pri ktorých dnes slovenská doprava aktuálne škrípe najviac. Ide skôr o prehľad problémov, o ktorých by ste mali vedieť, ak chcete mať základný aktuálny obraz o dianí v rezorte dopravy.
Po problémoch s preťaženým terminálom, dlhými radmi a cestujúcimi, ktorí nestihli svoje lety, prišiel premiér s návrhom investovať približne 50 miliónov eur do rozšírenia bratislavského letiska.
O tom, že Slovensko potrebuje jeden cestovný lístok na verejnú dopravu, píšem už roky. Ak chceme, aby ľudia nechali auto doma, verejná doprava musí fungovať ako jeden systém. V tomte texte sa pýtam: naozaj funguje?
V minulom blogu som predstavil Y-pražce – netradičné, ale dlhodobo overené riešenie, ktoré sa v Česku používa už na státisícoch podvalov. Tvrdil som, že môžu ušetriť stámilióny. Teraz je čas moje tvrdenia podoprieť.
Slovenský Dopravný úrad dočasne zakázal moderným rakúskym vlakom Siemens Desiro ML jazdiť do stanice Bratislava-Petržalka. Tento problém tu legislatívne čakal už roky. Vybuchol až teraz.
Keď sa na Slovensku hovorí o modernizácii železníc, väčšina diskusie sa točí okolo rýchlosti vlakov, ETCS alebo miliardových tendrov. Niekedy však stačí vykročiť zo zabehaných koľají predstáv o koľajách.
Je to smutný pohľad. Kedysi fungovala ako základná verejná služba, dnes čoraz viac pripomína firmu, ktorá sama nevie, čím chce byť.
Slovensko výrazne znižuje vydávanie poštových známok. Robí to v tichosti a bez vysvetlenia. Myslíte si, že je to len drobnosť? Tak čítajte ďalej.
Viete si predstaviť, že by dvaja ľudia dostali tú istú službu rovnakým spôsobom na tom istom mieste, ale zaplatia za ňu rozdielnu cenu? Takýto príbeh v súčasnosti dokáže napísať Slovenská pošta.
Slovenské železnice dnes stoja a padajú na zastaralej infraštruktúre. Vláda Smeru pristupuje k tomuto problému svojsky.
Havária v podzemnom úkryte košickej stanice sa stala dôvodom na rozsiahlu rekonštrukciu celého nástupišťa. Bez súťaže.
Najdlhší železničný most na Slovensku dnes stojí nad sedemmetrovými eróznymi jamami.
Haciendy na koľajniciach – slovenské železnice objavili nový level zneužívania eurofondov.
Zbaviť sa parazita nacucnutého na štát mal byť pôvodný zmysel nového mýta. Niečo sa však pokazilo.
Tentoraz chcem upozorniť na jednu firmu a jej pozoruhodnú zmluvu na nátery mostných konštrukcií. A potom samotný náter!
Ak neprehodíme výhybku od fejkových k systematickým riešeniam, riskujeme obrovské nešťastie na slovenských koľajniciach.
Štát brzdí údržbu a potom sa tvári prekvapene. Pritom vinníka označí hneď.
