Verejná doprava by sa teda mala dostať v najbližších rokoch do popredia v spôsobe mobility obyvateľstva v mestských a prímestských častiach. Zvyšuje sa tak tlak na MHD ale aj železnice.
V posledných rokoch a najmä mesiacoch sa železnice opäť dostávajú do popredia záujmu. Minulý rok bol v EU rok železníc a celá Európa sa zhodla na tom, že železnice musia byť chrbtovou kosťou dopravy v EÚ. Nie je to tak dávno, čo som sa zúčastnil na železničiarskej konferencii, kde samy železničiari vytýkali predstaviteľom EÚ, že kroky ktoré EÚ podniká v oblasti rozvoja železníc nepostačujú.
Zmrzol mi však úsmev na tvári, keď som videl prezentácie projektov z okolitých i vzdialenejších krajín EÚ. Vždy ma neskutočne zamrzí uvedomenie, v akom stave sú železnice a železničná infraštruktúra na Slovensku. Naše železnice stagnujú v takej miere, že sme sa dostali do fázy, kedy len za okolitými krajinami zaostávame prinajmenšom o desať rokov a za skutočnými železničnými veľmocami aj o tridsať.
Vezmime si len také Poľsko. Poliaci pred desiatimi rokmi pochopili, že do železničnej dopravy (a tým myslím aj tak podstatnú infraštruktúru) treba investovať a začal sa masívny rozvoj železničnej dopravy.
Poľsko Od roku 2015 Poľsko intenzívne pracuje na zlepšení svojej železničnej infraštruktúry. Program Koľaj+ bol spustený v roku 2018 a odvtedy zrenovovali viac ako 800 staníc, zrenovovali 1000 km koľajníc. Peniaze z tejto schémy boli predovšetkým alokované miestnym samosprávam. Tento rok Poľsko sumu na ďalšie obdobie zdvojnásobilo. Hovoríme o sume 2.37 miliard eur, ktoré Poľsko zainvestuje do rozvoja železničnej dopravy.
Na Slovensku máme v železničnej doprave a doprave ako takej toľko restov, že sa to ani ľahko zrátať nedá. Chýba nám zásobník kvalitných projektov, doteraz nám chýbal aj národný plán dopravnej obslužnosti, stále nemáme inštitúciu, ktorá by napĺňanie tohto plánu jednotne riadila. Štát a samosprávy stále riešia svoje kompetencie a železnice a cesty stagnujú a dokonca upadajú. Sú veci, ktoré sa konečne súčasnej vláde podarili, ale pokrok je rýchlejší a potreby väčšie než naše inštitúcie stíhajú dodať.
Nehovoriac o tom, že i Slovensko si musí v rámci Európy urobiť svoju domácu úlohu napojenie na nové TEN-T koridory, zlepšiť nákladovosť cez digitalizáciu a inovácie, zlepšiť úroveň interoperability a celkovo zvýšiť kapacity. Rovnako by sme sa mali pripraviť na nové bezpečnostné výzvy ako i lepšie udržateľné riešenia. V sektore, kde nám sú konkurenciou krajiny, ktoré rýchlo napredujú a do železníc investujú podstatne viac peňazí ako Slovensko.
