Železniční odborári vo svojom poslednom vyhlásení skonštatovali, že pri záchrane slovenských železníc chýba vôľa, záujem a financie. Reagovali tak na stretnutie najvýznamnejších zainteresovaných štátnych organizácií, ktoré zvolali za účelom riešenia katastrofálneho stavu železničnej infraštruktúry a nájdenia finančných prostriedkov na opravy a údržbu tratí. Minister dopravy, ani štátny tajomník z ministerstva sa však neunúvali.
Záujem na úrovni nula. Čo je zhodou okolností rovnaká úroveň ako výška rozpočtu, ktorý pre ŽSR vyčlenili na tzv. odloženú údržbu. Nula celých nula eur. Presne toľko plánujú ŽSR dá na riešenie problému, ktorý predstavuje najväčšie riziko v prevádzkyschopnosti železničnej infraštruktúry a bezpečnosti dopravy. Pritom o skutočnom stave tratí na Slovensku už pomerne otvorene hovorí aj ministerstvo.
Konečne! V tomto pohľade sa zhodujú už všetci: železnice na Slovensku sa doslova rozpadajú. Rozdiel je však v názore, kto by mal byť za riešenie situácie zodpovedný.
V tejto súvislosti sa tu vytvára dojem, že najväčším problémom železníc je zúfalý nedostatok financií. Kto ten dojem vytvára a kto má byť tou žabou na prameni? „Asi viete ktoré ministerstvo rozhoduje o peniazoch,“ pred kamerou RTVS odpinkol loptičku zodpovednosti hovorca Ministerstva dopravy. Odtiaľto vietor fúka. A tou lakomou žabou má byť Ministerstvo financií.
Skutočnosť je taká, že nedostatok peňazí zo štátnej kasy dnes nie je hlavným problémom železníc. PEŇAZÍ JE TERAZ V ŽSR REKORDNE VEĽA. PROBLÉM JE, AKO SA POUŽÍVAJÚ. Ďalej by sa dalo argumentovať aj tak, že to do akého štádia nechali železnice zájsť stav infraštruktúry si už vždy bude vyžadovať len viac a viac prostriedkov, ak sa nezačnú implemenovať riešenia. Inak povedané, ak si neopravím malú dieru v streche a budem to odsúvať, až kým tá strecha nebude deravá ako rešeto a bude ju treba vymeniť celú - to nikdy lacnejšie nebude.
Ministerstvo dopravy a vedenie ŽSR podsúvajú, že peňazí dostávajú málo. Iste, je to jednoduchšie ako chopiť sa naozajstných riešení. Pritom oproti roku 2021 dostali na prevádzku o 30 percent viac. A stále sa tvária, že majú málo a nemôžu riešiť odloženú údržbu. Stavajú sa do role obete, ktorá nemôže za to, že má zviazané ruky. Takže, „nedá sa to.“
Skutočnosť je taká, že situácia, akokoľvek je kritická, sa naprávať dá - postupne, krok po kroku. Len vedenie železníc veci odkladá a riešiť ich nechcú alebo nevedia. Odloženú údržbu majú v 90 percentách pripadov riešiť rekonštrukcie. Na to sú, okrem iného, určené „investície z vlastných zdrojov ŽSR“, čo je ročne čiastka okolo 70 miliónov eur. Používať na tento účel sa dajú aj eurofondy, aj plán obnovy, aj štátne peniaze.
Dnes sa vlastné zdroje používajú ako vreckové na zmes (podľa toho, kto sa pozerá) čudných alebo úchvatných projektov, ako napr. nové priecestie na slavošovskej trati. Eurofondy a štátne zdroje sa na riešenie odloženej údržby zas nečerpajú kvôli tomu, že by to vyžadovalo pripraviť veľa malých projektov. Pohodlnejšie je pripraviť jeden projekt za 400 miliónov, ako 40 komplexných rekonštrukcií po 10 miliónov eur.
Podľa všetkého to vyzerá tak, že slovenské železnice potrebujú predovšetkým vôľu a záujem. Potom sa nájdu financie a riešenia, nie výhovorky. Pretože kde je vôľa, tam je cesta. A tam sú fungujúce trate.
